Pred 70 rokmi vyšli v Budapešti do ulíc študenti a z demonštrácie sa stalo povstanie. Pre Maďarov je dodnes symbolom boja za slobodu. Ako to začalo, čo sa o ňom učia žiaci v Rimavskej Sobote a ako si výročie pripomenú v Budapešti?
Od študentského pochodu k povstaniu
Povstanie nevzniklo zo dňa na deň. Po Stalinovej smrti v roku 1953 sa v maďarskej komunistickej strane začal boj o moc. Stáli v ňom proti sebe premiér Imre Nagy a stranícky šéf Mátyás Rákosi. Ako uvádza dizertácia historika Jana Adamca z Univerzity Karlovej, nový konflikt vyvolala v roku 1956 Chruščovova kritika stalinizmu. V júli Rákosiho vystriedal Ernő Gerő, ktorý bol takmer rovnako neobľúbený. Maďarov povzbudilo uvoľnenie za Nagya, Chruščovov tajný prejav aj poľský vzdor voči Moskve, píše Britannica.
Článok pokračuje pod reklamou
Zlom prišiel 23. októbra 1956. Študenti vtedy usporiadali demonštráciu pri soche generála Józsefa Bema. Ako uvádza Európska sieť Pamäť a solidarita, podporili tak štrajkujúcich robotníkov v Poľsku. Žiadali odchod sovietskych vojsk, nové voľby a slobodu slova. Večer bolo v uliciach vyše 200-tisíc ľudí. Gerő demonštráciu odsúdil. Rozhnevaný dav zhodil Stalinovu sochu.
Sovietska armáda zaútočila 4. novembra. Boje trvali do 10. novembra. Zahynulo približne 2 500 Maďarov a 700 sovietskych vojakov. Asi 200-tisíc ľudí odišlo z krajiny, najmä do Rakúska. Iné zdroje uvádzajú nižšie čísla. Európska sieť Pamäť a solidarita na inom mieste píše o vyše 2 000 obetiach a okolo 150-tisíc utečencoch.
Čo to znamená pre Maďarov?
Pre Maďarov je rok 1956 symbolom boja za slobodu a nezávislosť. Ako uvádza Hungarian Conservative, zostáva základným kameňom národnej identity. V komunistickom Maďarsku sa pritom vyše 30 rokov nesmelo o povstaní verejne hovoriť. Dnes je 23. október štátnym sviatkom a mnohí si ho pripomínajú aj potichu, vencom alebo zapálenou sviečkou.
Tohtoročné spomienky pripravuje vláda Pétera Magyara. Premiér sľúbil, že oslavy budú iné než zvyčajne. Nebudú sa obmedzovať na kladenie vencov a vztýčenie vlajky. Pozvánky na hlavné podujatie dostali predstavitelia štátov v Európe. Niektorí, ako francúzsky prezident, potvrdili účasť. Okrem toho predstavili festival 29 filmov s tematikou povstania.
Ako sa o povstaní učia žiaci
Žiaci deviateho ročníka sa o povstaní učia v rámci studenej vojny. Ako uvádza dejepisárka dejepisárka z jednej z rimavskosobotských základných škôl, nejde o samostatnú veľkú tému. Zvyčajne jej patrí jedna vyučovacia hodina.
Používajú učebnicu Pátrame po minulosti 9 – dejepis od vydavateľstva Orbis Pictus Istropolitana. Povstanie nájdu v kapitole Nespokojnosť v sovietskom bloku. Samotný text mu venuje dve vety: išlo o protikomunistické povstanie a potlačili ho sovietske tanky. Viac miesta dostali obrázky. Je tam fotografia zničenej Stalinovej sochy v Budapešti, záber z októbrových dní a maďarská vlajka s vystrihnutým komunistickým znakom. Podľa popisku si sovietsky zásah a následná odveta vyžiadali takmer 4 000 obetí, z toho 700 sovietskych vojakov.
Zaujímavý je úryvok zo spomienok účastníka povstania Ernőa Pongrácza. Opisuje dav na Kossuthovom námestí, ktorý čakal na Imreho Nagya. Pongrácz vošiel do budovy parlamentu a presvedčil ministra, aby z vlajky vystrihol komunistický znak. Žiaci potom hľadajú odpoveď na otázku, prečo ľudia znak vystrihovali a čo chceli povedať.
K Maďarsku sa deti vrátia v kapitole Prevratný rok 1989. Učebnica tam píše, že maďarskí komunisti pripustili viac strán a slávnostne pochovali Nagya. Tým verejne odsúdili aj sovietsky zásah. Dodáva, že občania NDR využili uvoľnenie a utekali cez maďarsko-rakúske hranice.
Žiaci podľa učiteľky získajú skôr základný prehľad. Vedia, prečo boli ľudia nespokojní a že povstanie potlačili sovietske vojská. Na viac nezostáva čas, lebo učivo deviateho ročníka je rozsiahle. „Dôležité je, aby pochopili, že ľudia bojovali za slobodu a proti komunistickej diktatúre a sovietskej nadvláde,“ hovorí dejepisárka.
Povstanie cez fotografie
Téme sa venovalo aj Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Pri 50. výročí povstania pripravilo výstavu Po stopách budapeštianskych hrdinov. Trvala od 12. septembra do 6. októbra 2006, uvádza múzeum na svojej stránke. Pozvánku na vernisáž vydalo spolu s Banskobystrickým samosprávnym krajom, maďarským ministerstvom zahraničných vecí a Kultúrnym inštitútom Maďarskej republiky v Bratislave. Výstavu mali otvoriť riaditeľ inštitútu Péter Krasztev, kurátorka Eszter Balázs a spoluautor Phil Casoar.
Ústrednou postavou bolo dievča z fotografie, ktorá otvárala reportáž francúzskeho časopisu Paris Match. Zobrazuje dievča s taškou, zranené na tvári, a chlapca so samopalom. Fotografia obletela svet, no o ľuďoch na nej nikto nič nevedel. Historička Eszter Balázs a francúzsky novinár Phil Casoar sa rozhodli, že ich vypátrajú. Chlapec zahynul v bojoch. Dievča sa volalo Jutka Sponga. Mala 19 rokov, s rodinou sa z vidieka presťahovala do Budapešti a pracovala ako tkáčka v Csepeli. Podľa autorov výstavy prešla 9. novembra 1956 s ďalšími povstalcami do Rakúska. Neskôr žila v Austrálii. Zomrela v roku 1990.
Prečítajte si aj: FOTO: Aj v Rimavskej Sobote si pripomenuli vypuknutie maďarskej revolúcie
Zdroj titulnej foto: Maďarské národné múzeum
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Férové voľby 2026: Čo musia strážiť občania, čo volebná komisia?
- 70. výročie Maďarského povstania: Študenti, tanky a spomienky
- Voľby 2026: Pozor, pre tieto chyby váš hlas prepadne!
- Školstvo v Rimavskej Sobote: Čo chcú zmeniť kandidáti?
- Kurinec v Rimavskej Sobote: Čo ďalej? Odpovedali kandidáti
- Voľby do VÚC 2026: Prinášame zoznam kandidátov
