Presne nezistený deň v roku 1906 sa otvárala brána väzenia a na čerstvý vzduch von vychádzal 36 ročný Ján Vajai. Odsúdený bol na trest odňatia slobody v trvaní ôsmich rokov a jeho trest práve vypršal. Predtým bol žandárom v Rimavskej Sobote, ale pozdvihol zbraň proti svojmu veliteľovi a ťažko ho poranil. Aj na jeho prsiach bola stopa po guľke, lebo jeho veliteľ rýchlo tasil zbraň a stihol odpovedať. Práve táto jazva sa mu neskôr stala osudnou.
Článok pokračuje pod reklamou
Vo väzení sa Ján Vajai naučil kumštu, ako raziť falošné mince. Potreboval si už len nájsť schopných pomocníkov. Odcestoval do Budapešti a tam sa zoznámil s Ľudovítom Andrejkóm. Bol to 27 ročný obchodník s koreninami, ktorému zrazu prekvitajúci obchod začal upadať. Potreboval súrne peniaze a tak mu prišla ponuka od Vajaiho práve vhod. Treťou do partie sa stala krajčírka Mária Kissová, ktorá mala byt v hlavnom meste. Peňazokazeckú dielňu im ešte pomáhal zveľaďovať povaľač Ľudovít Kovács, ktorý sa tiež práve dostal von z väzenia a disponoval správnymi kontaktmi.
Tie kontakty mu poslúžili na to, aby mu v budapeštianskom podsvetí zabezpečili razidlá na razbu mincí a aj vhodný materiál. Rozhodli sa falšovať strieborné päťkorunáčky a zlaté desaťkorunáčky. Razidlá boli veľmi dobrej kvality, ale v Budapešti nechceli na seba pútať pozornosť. Mali tam aj veľkú konkurenciu a žandári v hlavnom meste boli príliš bdelí a už raz im len veľmi tesne unikli. Vajai sa rozhodol, že s Anderkóm a Kissovou pricestuje na Gemer, kde to veľmi dobre poznal a ľudia tam nebudú príliš obozretní.
Kúpili si elegantné oblečenie a koncom júla roku 1907 pricestovali do Hodejova, kde sa ubytovali v miestnych kúpeľoch. Na recepcii uviedli falošné mená a z kúpeľov odchádzali vlakom do širšieho okolia, pričom pri drobných nákupoch zamieňali falošné peniaze za pravé. Drahé oblečenie, slušné vystupovanie, nebudilo pozornosť a tak sa im darilo až nad očakávanie.
Pár dní po nich do kúpeľov prichádzal holič a kaderník z Budapešti. Chodieval tam každý rok privyrobiť si, kúpeľní hostia na vidieku chceli byť upravení podľa najnovšej módy letiacej v hlavnom meste. Jeho pozornému oku neušla spomínaná trojica, aj keď nevedel že čo, ale niečo mu na nich nesedelo. Pozrel si ich mená na recepcii, boli mu neznáme, z niekadiaľ ich ale poznal a tak, pokiaľ boli v kúpeľoch nespúšťal z nich oči.
Ráno dňa 8.augusta našli v parku kúpeľov mŕtveho cigáňa a preto sa privolala hliadka žandárov. Ohliadajúci lekár vylúčil cudzie zavinenie a určil ako príčinu smrti srdečnú slabosť, teda infarkt. Ján Vajai netušiac čo sa v parku odohráva, vyšiel von na terasu z izby s pohárom vína v ruke. Keď uvidel prichádzajúcu dvojicu žandárov, okamžite sa utiahol medzi stromy v parku.
Bdelý holič situáciu pozorne sledoval a žandárov nenápadne upozornil, že by mohli preklepnúť toho elegantného pána. Žandári verili intuícii holiča a chceli si overiť totožnosť toho hosťa. Nuž overiť si v tých časoch falošnú totožnosť by bola fuška a niekoho len tak zadržať sa tiež nedalo. Vtedy zahrala do nôt náhoda. Jeden zo žandárov spoznal svojho bývalého kolegu a prinútil ho vyzliecť košeľu. Rana po guľke síce zahojená sa skvela na jeho prsiach. Totožnosť Jána Vajaiho bola odhalená. Okamžite sa v jeho hotelovej izbe urobila prehliadka a prekvapeným žandárom padli do rúk falošné mince a aj razidlá.
Ján Vajai odmietol prezradiť mená svojich komplicov. Od holiča však žandári vedeli, že sa k večeru do Hodejova vlakom vrátia. Čakali na nich pri vlakovej stanici v civile a ako prvý sa dostavil Ľudovít Anderkó. Kým sa spamätal, tak už mu na zápästí štrngali putá. Pri konfrontácii sa k sebe obaja zadržaní nehlásili a vraj sa nepoznajú. Nuž holič bol však úplne inej mienky a žandári mu verili.
Mária Kissová sa k večeru tiež vracala vlakom do Hodejova, ale niečo sa jej na stanici nezdalo. Vycítila nebezpečenstvo a nevystúpila. Pokračovala ďalej v ceste a šťastne sa dostala domov do Budapešti.
Jána Vajaiho a Ľudovíta Anderkóa eskortovali žandári a umiestnili do cely v Jesenskom. Do éteru telegraf vyťukával správu, že v Hodejove boli práve zadržaní nebezpeční falšovatelia peňazí. V Budapešti sa začali činiť tamojší detektívi a za krátku chvíľu prišli na stopu Márii Kissovej. Pri domovej prehliadke ju zadržali a v jej príbytku sa našlo falšovateľské náradie a väčšie množstvo 5, 10 a 20 korunových mincí. Do rúk im padol aj posledný člen bandy Ľudovít Kovács.
Ján Vajai a Ľudovít Anderkó skončili vo väzbe v Rimavskej Sobote. Miestny súd už len čakal kedy k nim z Budapešti dopravia Máriu Kissovú a Ľudovíta Kovácsa. Ďalekopisom prišla správa, že eskorta so zadržanými práve nasadla na vlak.
V roku 1913 bol už Ján Vajai opäť na slobode a mince viac nefalšoval. Vo väzení sa zdokonalil vo falšovaní bankoviek. Zohnal si dokonale vyleptané medené doštičky a slušný tlačiarenský lis. Stala sa však drobná chybička a jeho dielňa falzifikátov pri Tornali bola odhalená. A tak sa opäť postavil pred súd v Rimavskej Sobote, tentoraz falšovateľská partia mala až desať členov, ale to už je úplne iný príbeh...
Autor článku: Vladimír Gondáš
Zdroje: Gömör Kishont zo dňa 11.8.1907
Friss Ujság zo dňa 28.8.1907
Pesti Napló zo dňa 22.3.1913
Fotografie sú ilustračné, kúpele v Hodejove na začiatku 20. storočia, zdroj: súkromný archív autora.
NENECHAJTE SI UJSŤ