No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Ako má vyzerať transparentná samospráva? Rimavská Sobota bola v rebríčku na 95. mieste zo 100

V rámci projektu Re-Start sa aj v novembri online diskutovalo na tému Otvorená samospráva (Transparentná samospráva). Pozvanie z Kruháča prijali Ivan Rončák (OZ Zomos) a Michal Piško (Transparency International Slovensko). Hovorili o rebríčkoch transparentnosti samospráv, o zverejňovaní informácií na webových stránkach miest či o možnostiach zapojenia verejnosti do rozhodovania.

Jedným z komplexných nástrojov na posúdenie otvorenosti samospráv je rebríček Transparency International Slovensko. V rebríčku je hodnotených 100 najväčších samospráv na Slovensku, ktorých otvorenosť je známkovaná. Zameriava sa prevažne na úroveň zverejňovania informácií samosprávou. Analytici sledujú weby a iné informačné prostriedky, ktoré využívajú samosprávy a hodnotia kvalitu obsahu ale aj formu, akou sú  informácie zverejnené.

Článok pokračuje pod reklamou



V roku 2018 bola Rimavská Sobota ohodnotená známkou D+. Skončila na 95. priečke, oproti roku 2016 si pohoršila o štyri miesta. Kompletné hodnotenie si môžete pozrieť tu.

Ďalším nástrojom je rebríček mimovládnej organizácie INEKO zameriavajúci sa na hospodárenie samospráv, čiže ako nakladajú s vlastnými rozpočtami. „V diskusii sme sa prevažne venovali kategóriám, ktoré používa Transparency International Slovensko. Dospeli sme k tomu, že samotné hodnotenie transparentnosti nemožno brať tak, že na poslednom mieste je umiestnená najviac netransparentná samospráva. Transparency International Slovensko má určených 105 ukazovateľov, na základe ktorých známkuje samosprávy. Nemožno považovať samosprávy, ktoré sa umiestnili v druhej/horšej polovici rebríčka za netransparentné. Známka vyjadruje ich aktuálnu úroveň transparentnosti,“ vyjadril sa Viktor Borš z Kruháča. Ako potvrdil zo svojich vlastných skúseností Michal Piško, samosprávy zo zadných priečok sú motivované zlepšiť sa.

Obrovským problémom samospráv je forma, akou zverejňujú informácie. Informácie na webe sú častokrát nahodené v neprehľadných dokumentoch pdf a keď občania chcú vyhľadať nejakú konkrétnu informáciu, tak musia prejsť všetky dokumenty a pracne si ju vyhľadať. Všetky samosprávy majú istým spôsobom funkčné webové stránky, no orientovať sa na nich je častokrát nemožné. Toto je však ešte ten lepší prípad, pretože sa stáva, že na webe niektoré informácie úplne chýbajú. Zo zákona samospráva nemá povinnosť zverejniť úplne všetky informácie súvisiace s jej činnosťou. 

Za kľúčové pri transparentnosti diskutujúci považujú nástroje aktivizovania občanov, aby mali väčší záujem o veci verejné a lepšie porozumeli, ako funguje miestna samospráva. Jedným z takýchto nástrojov je participatívny rozpočet, v ktorom majú občania možnosť pripraviť projekt a uchádzať sa o vyčlenené financie z rozpočtu mesta. Občania si vypočujú a pripomienkujú návrhy a potom o nich hlasujú a rozhodujú, ktoré získajú financie na realizáciu. Druhým je verejné pripomienkovanie pripravovaných zmien v územnom pláne. V tomto prípade je dôležité, aby samospráva dala priestor svojim občanom vyjadriť sa, aby potom nenarazila pri schvaľovaní zmien v zastupiteľstve na odpor. Oba nástroje vedia byť veľmi efektívne pri aktivizovaní občanov. Občania cítia nielen väčšiu spoluúčasť na rozhodovaní, ale aj zodpovednosť, tiež lepšie pochopia, ako funguje samospráva. Vedenie mesta je takto bližšie k svojim občanom.

Osobitnou kapitolou pri otvorenosti samosprávy sú radničné noviny, ktoré mnohé samosprávy vydávajú. Predstavujú tradičný nástroj informovania verejnosti o dianí v meste. Radničné noviny svojím charakterom a úlohou, ktorú plnia, by mali byť hodnotené podľa kritérií verejnoprávnych médií, pretože ich vychádzanie je financované z rozpočtu miest a obcí, čo znamená, že sú platené z poplatkov a daní občanov. Mali by byť vyvážené (dávať priestor viacerým názorom), objektívne (informácie by mali byť overené) a nestranné (nevyužívané na propagáciu vedenia mesta, nebodaj predvolebnú kampaň alebo očierňovanie protivníkov).

Článok pokračuje pod reklamou



Neodmysliteľnou súčasťou posudzovania transparentnosti je verejné obstarávanie. Existujú nástroje ako elektronická aukcia, zverejňovanie zmlúv a celkovo prísne pravidlá verejného obstarávania. Lenže v prípade, ak ide o verejné obstarávanie do sumy 70-tisíc, si procesné postupy verejného obstarávania určuje sama samospráva. „Tu je dôležitá verejná kontrola, aby sa nestávalo, že mesto zámerne znižuje sumu verejného obstarávania, aby si postupy určilo samo. Tým sa môže vytvoriť priestor pre zmarenie transparentného verejného obstarávania. Významnou je tu pozícia kontrolóra mesta, ktorý stráži nakladanie s rozpočtom a dohliada na finančnú transparentnosť mesta,“ uviedli diskutujúci.

Hovoriť verejne o transparentnosti/otvorenosti samospráv je podľa nich veľmi dôležité. Rôzne rebríčky transparentnosti slúžia pre občanov ako verejná kontrola samosprávy. Občania sa tým pádom viac zaujímajú o svoje mesto/samosprávu, sledujú ako sú spravované financie z rozpočtu a vykonávaná moc. Občania majú tiež príležitosť porovnať svoju samosprávu s ostatnými a byť v budúcnosti náročnejší na vedenie svojho mesta. Vedenie mesta má dôvod správať sa viac zodpovedne, keď cíti tlak od občanov. Akýkoľvek rebríček je motivujúci pre samosprávy, pretože ani jedna nechce byť na jeho konci.

Zdroj: Rimava.sk, Viktor Borš, foto: Pixabay


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross