Menu
V druhej polovici februára pokračovala na Kruháči séria diskusií na aktuálne témy, v rámci projektu Re-Start, organizovaná občianskym združením Naša Sobota. Vo štvrtok 20. februára to bola téma odpadového hospodárstva a smetí, ktorá sa dotýka každého z nás. Cieľom diskusie bolo vzbudiť záujem občanov o separovanie odpadu, odpadové hospodárstvo a ukázať inšpiratívne príklady nakladania s odpadom. Okrem obyvateľov mesta sa diskusie zúčastnili aj odborníci na danú problematiku.
Braňo Moňok, predseda OZ Priatelia Zeme-SPZ, propagátor zavádzania prvkov Zero Waste, zdôraznil, že najdôležitejšie je predchádzanie vzniku odpadu v domácnostiach. „V rodine kompostujeme, snažíme sa čo najviac plodín vypestovať a všetok odpad vytriedime. Zodpovednosť ostáva na občanoch, aby vytriedili čo najviac odpadu a tým znížili svoj objem zmesového odpadu,” uviedol.
Zaujímavé riešenie nakladania s biologicky rozložiteľnými odpadmi predostrel Miloš Veverka, koordinátor odpadového hospodárstva TSM Banská Štiavnica a podpredseda OZ CEPTA (Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy), vo forme mestskej kompostárne otvorenej v Banskej Štiavnici v novembri minulého roku, podporenej z EU fondov. „Každá domácnosť dostala malú hnedú nádobku so sáčkom, do ktorého zbierajú kuchynský odpad a iný biologicky rozložiteľný odpad, ktorý potom vyhodia spolu so sáčkom do hnedého kontajneru pred bytovkou. Sáčok sa prirodzene rozpadá, pretože je vyrobený z organickej zlúčeniny na báze škrobu,“ ozrejmil a dodal, že týmto vzniká pozitívna motivácia k separovaniu odpadu.
Občania získali aj odpoveď na pálčivú otázku, prečo sú kontajnery na separovaný odpad veľmi rýchlo preplnené. Konatelia spoločnosti Brantner Gemer František Mačuga a Ján Sisik vysvetlili: ,,triedený zber v minulosti robili samosprávy. Od roku 2016 bol prenesený na výrobcov a dovozcov, čo je správne, pretože oni vytvárajú odpad.” Vznikla skupina tzv. vyhradených prúdov odpadu, kde patria elektrozariadenia, batérie, akumulátory, obaly, vozidlá, pneumatiky. Už pri ich výrobe výrobca počíta, že ich výrobou vznikne odpad. Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) hradia náklady zberovým spoločnostiam na zber a separovanie týchto druhov odpadu. Problémom je, že OZV dávajú malé platby zberovým spoločnostiam, ktorým tieto financie chýbajú a preto kontajnery na separovaný odpad nemusia vyberať v takom intervale, akoby bolo žiadúce. Takisto celkové náklady na spracovanie týchto druhov odpadu nie sú uhradené. Výrobca si už v cene výrobku účtuje recyklačný poplatok, ktorý zaplatí každý občan, ktorý si kúpi daný výrobok. Lenže OZV v konkurenčnom prostredí podliezajú ceny, za ktoré pre výrobcov riešia náklady so spracovaním tohto odpadu. Ako povedal Braňo Moňok, manažérom odpadového hospodárstva je samospráva. To znamená, že samospráva musí aktíve vstupovať do tohto vzťahu a snažiť sa zabezpečiť čo najlepšie podmienky, pre vývoz a spracovanie triedeného odpadu.
Ostatné druhy odpadu, kde patrí zmesový komunál, drobný stavebný odpad, biologicky rozložiteľný odpad, kuchynský odpad má na starosti obec/samospráva so zberovou spoločnosťou. Dôležitou zmenou bude, že od 1. januára 2021 už nebude možné uložiť na skládku odpad bez predchádzajúceho dotriedenia. ,,Aktuálne chýbajú kapacity na dotriedenie zmesového komunálneho odpadu. Ostáva nám zhruba 10 mesiacov na ich vybudovanie,” povedal Miloš Veverka.
Na otázku, či sa o odpadové hospodárstvo lepšie postará veľká zberová spoločnosť alebo obec samostatne boli rozličné názory. Ján Sisik povedal: ,,Najšpinavšie mestá sú tie, čo si to robia samy.” Veľko zberové spoločnosti majú iné kapacity a zázemie, preto vedia kvalitnejšie spracovať odpad. Branislav Moňok súhlasil s tým, že veľké spoločnosti majú infraštruktúru a zázemie oproti obciam. Ako príklady obcí, ktoré efektívne riadia odpadové hospodárstvo uviedol Palárikovo, Starú Turú, Dubnicu nad Váhom a Partizán. Za spracovanie bioodpadu sa platilo v Trenčianskej Teplej 21 eur a v Starej Turej 8 eur za tonu. To znamená, že samospráva môže byť efektívna.
Záver diskusie bol v znamení výmeny názorov v otázke budovania ďalších spaľovní na Slovensku. ,,Spaľovne sú drahé a neekonomické, pretože sú veľké vstupné náklady na ich výstavbu a tiež musí mať kapacitu 100 tisíc ton,“ povedal Moňok. Podľa zákona je stanový cieľ recyklácie komunálneho odpadu na 65 % do roku 2035, čo znamená, že recyklácii sa nevyhneme. Aj v prípade spaľovne je nevyhnutné mať skládku na popolček a zvyšky, čo vznikli spaľovaním. Spálenie zníži len objem odpadu, ale on neprestane existovať. Podľa Františka Mačugu s nárastom životnej úrovne bude rásť aj objem komunálneho odpadu, preto by sa mali budovať spaľovne. Pretože objem skládkovaného odpadu sa tým pádom bude znižovať. Ako dodal, majú obrovskú výhodu v energetickom zhodnotení odpadu, čo je využitie energie vzniknutej spaľovaním.
Technológia spaľovní je už na vysokej úrovni, čiže nemalo by dochádzať k znečisťovaniu životného prostredia. Miloš Veverka spolu s Braňom Moňokom sa zhodli, že kľúčovou by mala byť mechanicko-biologická úprava odpadu. To znamená dotriedenie odpadu predtým ako sa umiestni na skládku. Predstavuje technológiu na spracovávanie zvyškových komunálnych odpadov. Odpad je mechanicky dotriedený na ešte využiteľné a nevyužiteľné odpady a dochádza tiež k biologickej úprave vytriedených biologických zložiek zvyškového odpadu. Odpad, ktorý ostane po takomto dotriedení môže byť tiež energeticky využitý v spaľovniach. Slovensko disponuje dostatočnou kapacitou spaľovní v Bratislave a v Košiciach a cementárňach, kde by sa tento zostatkový odpad mohol využiť.
Všetci diskutujúci sa počas diskusie viackrát zhodli na tom, že budúcnosť v odpadovom hospodárstve je ešte vo väčšej miere triedenia a separácie odpadov. V roku 2018 sa iba 18 % komunálneho odpadu recyklovalo. Alarmujúce je, že vyše 50 % komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje. Môžeme len dúfať, že sa v blízkej budúcnosti situácia zmení.
Zdroj a Foto: Coworking & Start up centrum Kruháč
