Na železničnej stanici v Rimavskej Sobote je dňa 17.10.1886 na pravé poludnie nezvyčajne veľa ľudí. Prichádza tam vlak od Jesenského a vystupujú z neho „po zuby“ ozbrojení žandári, ktorí sprevádzajú troch spútaných chlapov. Podľa výzoru ide ešte len o mladistvých, ale závažia na nohách, ktoré im majú znemožniť prípadný útek, poukazujú na skutočnosť, že ide o nebezpečných zločincov.
Eskorta prechádza po dnešnej ulici Železničnej a na spútanú trojicu sa z davu ľudí, ktorý lemuje ulicu, na ich adresu sype spŕška nadávok. Žandári s nasadenými bajonetmi na puškách držia v úctivej vzdialenosti prípadných odvážlivcov, čo by chceli eskortovaným ublížiť. Priamo pri bráne stojí mladá žena, ktorá drží v náručí malé dieťa, pri nej stoja o niečo väčšie dve deti. Keď k ním príde eskorta, pustí sa žena do srdcervúceho plaču a pridajú sa k nej aj jej tri deti. Pozerajú sa na vrahov, ktorí ich pripravili o živiteľa rodiny a brutálne im zavraždili ich otca, resp. manžela. Medzi ľuďmi to začína vrieť, brána väzenia sa však rýchlo zatvára a eskortovaní sú v bezpečí. Takto nejako pomaly končil príbeh jednej vraždy, ktorá zatriasla obyvateľmi mesta.
Bol stred augusta roku 1886 a v Rimavskej Sobote nakladal tovar na svoj voz Jozef Boršoš, uznávaný majster klobučníckeho remesla. Pri nakládke mu pomáhali ďalší traja spoločníci a chystali sa vyraziť na veľký jarmok do Štítnika, ktorý sa uskutoční druhého dňa. Na jeden voz sa ich sortiment ani nezmestil, a tak sa na cestu vydali vozy dva.
Koníky pomaly ukrajovali cestu, a keď sa blížili ku krčme v Bohúňove, nastal čas na ich zaopatrenie a taktiež na kus oddychu a posilnenie pre cestujúcich. Jozef Boršoš so svojimi spoločníkmi vošiel do krčmy a usadili sa ku stolu. Ešte len čakali na vybavenie svojej objednávky, keď pri vedľajšom stole trojica výrastkov ubližovala starému chlapovi.
Jozef Boršoš bol statným chlapom a nepáčilo sa mu, že približne 15- až 16-roční chlapci sa púšťajú do starého chlapa. Upozornil ich preto, aby sa upokojili a nechali ho na pokoji. Lenže jeho slová nepadli na „úrodnú pôdu“ a jeden z chlapcov mu povedal, že pokiaľ nebude ticho, tak dostane facku. Boršoša tieto slová nenechali ľahostajným, postavil sa od stola a najstaršiemu výrastkovi vypálil takú otcovskú facku. Ten si po nej sadol hneď na zem a šúchajúc si líce vybehol von z krčmy a jeho dvaja spoločníci vybehli za ním.
Boli z miestnej dediny, a tak dobehli domov a ku krčme sa vracali späť vyzbrojení rýľom a vidlami. Nič netušiaci Boršoš sa v krčme medzitým najedol a napil a chystal sa pokračovať v ceste na jarmok. Keď vyšiel von cez dvere napadli ho odzadu. Úder rýľom na hlavu mu rozčesol lebku, dostal aj viac bodnutí vidlami. Napriek veľmi ťažkému zraneniu sa mu podarilo udržať na nohách a vojsť do maštale, kde za sebou stihol zavrieť dvere. Jeho dvaja spoločníci, ako aj dvaja kočiši boli následkom udalostí v šoku tak zmeravení, že sa nevedeli ani pohnúť, aby mu pomohli.
Trojica výrastkov sa pokúsila vypáčiť dvere do maštale, a keď sa im to nepodarilo, tak vošli do krčmy a napadli krčmárovu dcéru, ktorá ako jediná sa pokúsila Boršoša brániť. Dosť škaredo ju zbili, a potom odišli domov. Privolaní žandári trojicu rýchlo pochytali, ale bola už hodina po polnoci, keď sa im podarilo vylomiť dvere do maštale. Už na prvý pohľad hneď zistili, že pomôcť zranenému sa nedá. Lekári neskôr potvrdili, že rany, ktoré sa na neho zosypali, boli nezlučiteľné so životom. Páchatelia brutálnej vraždy boli zadržaní a zavretí do cely v Tornali.
Dňa 18.8.1886 sa v Rimavskej Sobote konal pohreb zavraždeného Jozefa Boršoša, za veľkej účasti obyvateľstva mesta.
Pred súd v Rimavskej Sobote sa dňa 25.10.1886 postavili Pavol Zeheri, Jozef Takács a Ján Olexy. Súdna sála z kapacitných dôvodov nebola schopná prijať celú verejnosť, čo sa chcela procesu zúčastniť. V prvom rade sedela vdova s tromi malými deťmi a opätovne pozerala na vrahov svojho manžela.
Súd vyniesol nasledovný verdikt, Pavol Zeheri bol oslobodený spod obžaloby. Jozef Takács a Ján Alexy boli prehlásení za vinných. Vzhľadom na ich vek padli miernejšie tresty a odsúdení boli rovnako na jeden rok odňatia slobody nepodmienečne a pribudol aj finančný trest po 20 forintov. Vdove budú musieť uhradiť trovy pohrebu vo výške 100 forintov. Každej sirote jednotlivo zaplatiť obaja po 100 forintov. Taktiež museli uhradiť náklady za súdny proces, a aj za ich pobyt vo väzení.
Autor článku Vladimír Gondáš.
Zdroje:
Pesti Hírlap zo dňa 22.8.1886
Gömör – Kishont zo dňa 25.10.1886
Gömör – Kishont zo dňa 31.10.1886
NENECHAJTE SI UJSŤ
