Dvadsaťšesťročná karatistka Dorota Balciarová (Dukla Banská Bystrica) živí šancu zápoliť na olympiáde v Tokiu. Kvôli pandémii koronavírusu sa minuloročný kvalifikačný turnaj nekonal a bol preložený na tento rok. Vlani sa neuskutočnili ani majstrovstvá Európy, na ktorých mala reprezentantka z Rimavskej Soboty štartovať. Jej najväčší úspech medzi seniormi predstavuje bronzová priečka na európskom šampionáte 2018 v srbskom Novom Sade. Súťaží v kata. V mládežníckom veku žala úspechy v medzinárodnom meradle, je viacnásobnou majsterkou Európy, medaily získala i na majstrovstvách sveta. V rozhovore pre Rimava.sk zhodnotila Balciarová vlaňajšok, predstavila ambície pre rok 2021 a prezradila aj čosi zo súkromia.
Ako budeš spomínať na rok 2020?
Určite ako na ten horší. Do marca som to mala pekne našliapnuté. Darilo sa mi, aj som si to užívala a na turnajoch Premier League som dosiahla najlepšie úspechy, no, bohužiaľ pred marcovými majstrovstvami Európy sa všetko začalo zatvárať, sprísňovali sa opatrenia proti šíreniu pandémie koronavírusu. Opatrenia trvajú až doteraz. Takže od marca sa žiadne podujatie na Slovensku a ani v zahraničí nekonalo. Na druhej strane ma rok 2020 aj veľa naučil, doprial mi priestor na upokojenie, porozmýšľanie a trošku spoznanie samej seba. Mala som čas na prehodnotenie svojich priorít a hodnôt, tiež som po dlhom období strávila pomerne dlhší čas so svojou rodinou, s ktorou som sa za posledných sedem rokov videla len striedmo.
Článok pokračuje pod reklamou
V januári, februári a v marci si súťažila. Na majstrovstvách Slovenska si bola strieborná. Na akademických majstrovstvách Slovenska si kraľovala. Na Grand Prix Chorvátska si skončila rovnako druhá. Na Veľkej cene Slovenska si sa umiestnila na tretej priečke. Na prestížnych podujatiach Premier League si obsadila v Dubaji deviate miesto, v Paríži trináste a v Salzburgu sedemnáste miesto. Bola si spokojná so svojimi výsledkami?
Áno. Tieto mesiace boli pre mňa veľmi plodné. Mala som to dobre naštartované a veľmi dobre som sa cítila na tatami. Bola som veľmi odhodlaná a bojovne naladená. Nakoniec sa mi znova podarilo nominovať na majstrovstvá Európy a aj na kvalifikačný turnaj o olympijskú miestenku. Bohužiaľ, ani jedno z toho nebolo realizované.
V ďalšej časti roka si už len trénovala. Aké je to trénovať a nesúťažiť tak dlho?
Je to veľmi zvláštne obdobie a priznám sa aj veľmi demotivujúce. Síce som absolvovala niekoľko sústredení, ale to nie je ono. Súťaženie je hnacia sila, tam si zmeriate sily a viete, na čom máte ďalej pracovať, kde sa zlepšovať a kalendár podujatí vám aj nepriamo určuje, dokedy máte svoje parametre vylepšiť, kedy príde ďalšie súťažné porovnávanie. Takto bez turnajov je to trénovanie nasucho, trénujete, len aby ste trénovali, bez nejakého cieľa, vízie, snažíte sa udržiavať, ale žiadna čerešnička na torte nepríde.
Pripravovala si sa v Rimavskej Sobote, Banskej Bystrici, alebo v Česku, kde aj študuješ?
Do marca sombolav Brne, potom ma prvá vlna pandémie vyhnala do Rimavskej Soboty, kde som strávila leto. Pár sústredení som absolvovala v Tatrách a bola som na dvoch reprezentačných sústredeniach. Na jeseň som pôsobila na Dukle v Banskej Bystrici a absolvovala tréningy vo zvolenskom Budokane, kým nezačali platiť ďalšie opatrenia.
Po fyzickej stránke si na tom veľmi dobre?
Nemôžem povedať, že mám svoju životnú formu, ale určite som nezaháľala.
A po technickej stránke?
Techniku mám, chvalabohu, dobrú. Je to jedna z mojich popredných zbraní (s úsmevom).
Rozšírila si okruh súborných cvičení, ktoré máš v repertoári?
Áno, niečo som pomenila, rozmýšľala som o pridaní ešte jednej kata, ale to bude potrebné vyskúšať a prediskutovať na sústredení v Taliansku pod vedením trénera Miria Manniniho,s ktorým spolupracujem.
Kedy by si mala mať prvú súťaž v novom roku?
Už prebieha registrácia na podujatie Premier League v Lisabone, ktoré by sa malo uskutočniť vo februári.
Je už známe, kedy a kde bude kvalifikačný turnaj, na ktorom zabojuješ o olympijskú miestenku?
Bude to v júni, v Paríži.
Kvalifikovať sa na OH do Tokia považuješ za dôležitejšie než umiestnene na tohtoročných majstrovstvách Európy?
Rozhodne áno, keďže karate bude na olympiáde prvýkrát. Je to niečo extrémne výnimočné a jedinečné.
Ako vidíš v súčasnosti svoje šance dostať sa na tohtoročnú olympiádu?
Už mám len jednu možnosť, cez ranking, čiže postavenie v rebríčku, sa mi to, bohužiaľ, nepodarilo. Jedinou možnosťou je medailové umiestnenie na spomínanom kvalifikačnom turnaji v Paríži.
Tvojou prioritou v tomto roku je účasť na OH v Japonsku a čo najlepšie umiestnenie na nich? Aké sú tvoje ďalšie ciele?
Stačila by mi miestenka na olympiádu, byť medzi desiatimi najlepšími na svete je neskutočný úspech pri zohľadnení základne, akú na Slovensku máme. A pri takých prísnych nominačných kritériách na OH. Mojím cieľom sú tiež medailové umiestnenia na majstrovstvách Európy i na majstrovstvách sveta. Určite si mienim súťažne užiť tento rok a ako karatistka by som chcela svoje skúsenosti ďalej odovzdávať.
Stále zvykneš hrať na klavíri a spievať, pretože o tebe je známe, že si sa venovala aj takýmto aktivitám?
Zvyknem si doma zaspievať a aj zahrať na klavíri, pre mňa je to veľmi oslobodzujúce a najväčší relax, úplne pri tom vypnem.
A na záver ešte niečo z iného súdka. Máš plán, dokedy bude pre teba prioritou športová kariéra? Alebo sa už pohrávaš aj s myšlienkou na založenie rodiny?
Nebudem tajiť, že myšlienka na založenie rodiny ma čím ďalej, tým viac prenasleduje. Alebo aby som bola presnejšia, ani ma tak neprenasleduje, ale skôr sa s ňou stotožňujem. Ženy cítia, keď im biologické hodiny začnú biť, majú väčší materinský pud a chuť si konečne založiť svoje hniezdo. Aj tento „feeling“ mi priniesol rok 2020, teda že zdravie a rodina je to najdôležitejšie na svete a nič to nikdy neprekoná. Ja by som si už taktiež rada vytvorila svoju vlastnú rodinu a začala novú životnú etapu. Nie som si istá, či rok 2021 nebude môj posledný, čo sa týka aktívnej športovej kariéry. Ale keby to tak bolo, chcela by som, aby bol plodný, víťazný a aby som naň mohla spomínať ako na ten najúspešnejší i najlepší. A poprípade by som mohla svoju kariéru bez výčitiek ukončiť.
Zdroj: Rimava.sk, foto: album Doroty Balciarovej
