„Byť hrdou mamou neznamená mať dokonalé dieťa, ale prijať ho také, aké je“ – Rozhovor s Elenou Martinčokovou zo združenia rodičov a priateľov LGBTI ľudí
Po diskusii o podpore queer ľudí, ktorá sa konala v Centre nezávislej kultúry Citadela, sme sa rozprávali s Elenou Martinčokovou – mamou, spoluzakladateľkou občianskeho združenia, ktoré spája rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí. Dnes už nemá žiadnu oficiálnu funkciu, no stále sa aktívne zapája do osvety a podpory rodín.
Prečo ste dnes prišli na túto diskusiu?
„Pretože považujem za veľmi dôležité rozširovať informácie o queer ľuďoch. Náš verejný priestor je zahltený nepravdami a dezinformáciami, čo je na škodu celej spoločnosti,“ hovorí otvorene Elena.
Združenie, v ktorom pôsobíte, pomáha queer deťom. Ale nielen im.
„Sme občianske združenie, ktoré vzniklo z potreby pomáhať predovšetkým rodičom. Tým, ktorí sa práve dozvedeli, že ich dieťa je iné, než si predstavovali. Sme tu, aby sme im pomohli prejsť týmto procesom – aj tzv. rodičovským coming outom. Lebo to nie je len o tom, že dieťa oznámi, že je gej alebo lesba. Je to aj o tom, ako to prijme rodina a ako sa s tým vyrovná.“
Článok pokračuje pod reklamou
Často sa rodičia hanbia priznať to svojmu okoliu.
„Presne. Mnohí sa boja reakcie okolia a tak radšej mlčia. Ale mlčanie je ticho, ktoré ubližuje. Prijať svoje dieťa znamená povedať – je to môj syn, je to moja dcéra a som na nich hrdý/á. Otvorenosť pomáha odbúravať predsudky.“
Čo by ste odkázali rodičom z nášho regiónu, ktorí sa možno trápia, nerozumejú tomu alebo sa boja?
„Nech dajú svojim deťom najavo, že ich milujú. Láska a prijatie sú najdôležitejšie. A zároveň by som ich povzbudila, aby sa pokúsili informovať svoje okolie. Pretože ak by ľudia poznali pravdu, prestali by sa báť. Zistili by, že ten ich sympatický sused, ktorého majú radi, je tiež queer. A nič sa tým nemení.“
Čo vás osobne najviac ranilo z množstva nepravdivých tvrdení o queer ľuďoch?
„Najviac ma zraňuje, keď niekto tvrdí, že byť queer je módny výstrelok, že sa človek rozhodne zo dňa na deň. Keby len vedeli, čím všetkým si títo ľudia prechádzajú… To nie je niečo, čo si vyberiete. Mnohí prežijú roky v tichu, strachu, bez možnosti byť sami sebou. Kto by sa dobrovoľne rozhodol žiť v trápení, ak by nemusel?“
Kde vás môžu rodičia, ktorí hľadajú podporu, nájsť?
„Máme webovú stránku aj Facebook. Najčastejšie sa k nám rodičia dostanú cez osobné príbehy – vypočujú si podcast, prečítajú článok, a zistia, že nie sú sami. Že niekto prešiel rovnakou cestou.“
Máte aj konkrétny príklad, kedy vaše slová niekomu skutočne pomohli?
„Áno. Po jednom podcaste mi zavolala žena, že celý podcast preplakala. Všetko, čo sme hovorili, sa jej týkalo. Dnes sme už kamarátky. Ten pocit, že nie som sama, dokáže zmeniť veľmi veľa.“
Ako to bolo u vás doma? Spomenuli ste, že ste to u syna tušili.
„Ja som to pozorovala už od škôlky. Vždy bol obklopený dievčatami, na strednej škole mal svoj fanklub spolužiačok. No niečo vo mne hovorilo – možno je to inak. Požiadala som manžela, aby sa so synom porozprával. Odpoveď bola: všetko je v poriadku. Ale ja som vedela, že niečo skrýva. Až na vysokej škole sa to potvrdilo. Dnes som naňho hrdá – nie napriek tomu, že je gej, ale aj kvôli tomu, aký je silný, úprimný a láskavý.“
Slová Eleny Martinčokovej znejú úprimne, priamo a s materinskou nehou. Jej hlas hovorí za stovky ďalších rodičov, ktorí si prešli cestou neistoty, bolesti, ale aj prijatia a hrdosti. Ich združenie nie je len o boji proti predsudkom. Je o ľudskosti. O tom, že každý si zaslúži lásku, prijatie a možnosť byť tým, kým skutočne je.
Viac informácií nájdete na stránke www.zdruzenie-priatelov-lgbti.sk alebo na Facebooku „Rodičia a priatelia LGBTI ľudí“.
NENECHAJTE SI UJSŤ
