Čaká nás bipolárny, multipolárny alebo chaotický svet? Kde sa dnes nachádzajú rozhodujúce mocenské centrá a aké je miesto Európy a Slovenska?
Aj o týchto témach sa diskutovalo v Citadele v Rimavskej Sobote v stredu 9. apríla na podujatí s výstižným názvom „Pri európskom stole či na ruskom tanieri?“.
Diskusiu viedol Krasimir Damjanov s politickým geografom a rodákom z Rimavskej Soboty, Ladislavom Garassym.
Článok pokračuje pod reklamou
Na úvod Garassy vysvetlil, čo vlastne znamenal bipolárny svet. Podľa neho sa začal Suezskou krízou a skončil sa v rokoch 1989 až 1991, pádom Sovietskej ríše. Odpovedal aj na otázku, prečo sme si po tomto období mysleli, že svet bude automaticky lepší. „Možno si to mysleli niektorí v Európe. Bola to istá davová psychóza, ktorú však rozhodne nezdieľal celý svet,“ povedal. Dodal, že zatiaľ čo v našom regióne prevládala eufória z pádu komunizmu, vo zvyšku sveta to bolo vnímané inak.
Obdobie po roku 1991 až do finančnej krízy v roku 2008 charakterizovali viaceré kľúčové udalosti: tretia „jar národov“, ázijská ekonomická kríza (ktorá umožnila vzostup Číny), rozmach globalizácie, rozširovanie Európskej únie a vlna demokratizácie najmä v Afrike. Práve africké štáty vtedy ešte vnímali Európu ako vzor, ktorý sa oplatí nasledovať.
Zásadný zlom podľa Garassyho prišiel s finančnou krízou v roku 2008. Zatiaľ čo Západ utrpel vážne ekonomické škody, Číny sa kríza takmer nedotkla. Tento moment podľa neho zmenil vnímanie Západu vo svete – zlomila sa psychologická bariéra, podľa ktorej bola demokracia zároveň aj ekonomicky najúspešnejším systémom. Ukázalo sa, že aj autoritatívne režimy môžu byť hospodársky efektívne.
Na margo ekonomických opatrení Donalda Trumpa Garassy uviedol, že sme často uväznení vo vlastných skúsenostiach. My si pamätáme povojnovú liberalizáciu, ktorú USA prezentovali ako normu. Lenže historicky platí, že keď hegemón (pozn. redakcie: vedúce postavenie) upadá, nastáva moment, keď zatiahne ručnú brzdu a prejde na merkantilizmus (pozn. redakcie: urýchlenie nahromadenia bohatstva v peňažnej forme). Podľa neho je to presne to, čo sa dnes deje v USA. Trumpove opatrenia tak boli nevyhnutné – aj keď uznáva, že mohli byť realizované sofistikovanejšie.
Garassy tvrdí, že naša generácia musí zabudnúť na to, čo bolo, a prijať novú realitu. Zmena svetového poriadku sa podľa neho deje práve teraz – v reálnom čase – a nie je možné presne predpovedať, ako bude nový svet vyzerať.
Európa mala až do začiatku vojny na Ukrajine komfortnú pozíciu. Mohla sa rozhodnúť, či chce byť aktívnym hráčom svetovej politiky, no podľa Garassyho sa rozhodla radšej zostať pod americkým ochranným dáždnikom. Dnes však, ako tvrdí, na výber zostávajú len dve možnosti: buď sa pridať k Rusku, alebo sa postaviť na odpor a aktívne formovať budúcnosť Európy. Tretia cesta – vyčkávanie – sa podľa neho vďaka Trumpovej politike ukazuje ako naivná.
Garassy zdôrazňuje, že Európa nie je v kríze odvahy – v posledných rokoch vznikla skupina štátov, ktoré začali aktívne presadzovať lepšiu obranu. Patria medzi ne pobaltské krajiny, Holandsko či Poľsko. Otázkou podľa neho ostáva, či sa k tejto skupine pridá aj Slovensko, ktoré momentálne – pod dočasnou vládou – skôr lavíruje smerom k Rusku.
V tejto súvislosti Garassy vyslovil obavu, že Slovensko možno nedostane šancu, aby rozhodovalo samo o sebe, no zároveň vyjadril nádej, že ak si to občania Slovenska budú želať, môže sa krajina pripojiť k „zdravému jadru“ Európy.
NENECHAJTE SI UJSŤ
