Menu
Po viac ako štyroch rokoch si obloha znova pripravila jeden z najkrajších astronomických úkazov, čaká nás úplné zatmenie Mesiaca. Toto divadlo na oblohe sa odohrá v pondelok, 28. septembra, od nás bude pozorovateľné takmer v celom priebehu. Rimava.sk o tom informoval riaditeľ Hvezdárne v Rimavskej Sobote Pavol Rapavý. „Naposledy sme ho mohli vidieť 15. júna v roku 2011, ďalšie bude až 27. júla 2018 a v úplne celom priebehu ho uvidíme až 20. decembra 2029. Je to teda mimoriadna príležitosť, nenechajme si ju ujsť,“ avizuje Rapavý.
Počas tohto zatmenia bude Mesiac zafarbený do červena a bude sa javiť ako veľký červenkastý drahokam na hviezdnom pozadí. „Mohli by sme povedať, že do krvava až krvavočervena. Za farebný vzhľad zatmenia ja zodpovedná zemská atmosféra, ktorá slnečné lúče láme, rozkladá a rozptyľuje. Najviac sa láme dlhovlnná, červená časť bieleho spektra, ktorá dopadá na mesačný povrch,“ priblížil riaditeľ.
Ako zatmenie uvidíme?
Podľa Rapavého vstup Mesiaca do polotieňa nastane o 02:12 hod. letného stredoeurópskeho času, bude však vizuálne nepozorovateľný. „Stmavnutie severovýchodnej časti mesačného kotúča spozorujeme, až keď sa Mesiac ponorí do polotieňa asi polovicou svojho priemeru, teda okolo 02:30 hod. Zemského tieňa sa dotkne, začiatok čiastočného zatmenia, o 03:07 hod. Celý Mesiac bude v tieni, úplné zatmenie, od 04:11 do 05:23 hod., stred zatmenia, teda maximálna fáza nastane o 04:47 hod. Koniec čiastočného zatmenia nastane o 06:27 hod., krátko pred východom Slnka a z polotieňa vystúpi u nás už pod obzorom o 07:22 hod.,“ poznamenal a dodal, že s pribúdajúcou fázou zatmenia bude na oblohe vidieť čoraz viac hviezd.
Vysoko nad obzorom uvidíme podľa Rapavého Mliečnu cestu, ktorá bude zvlášť výrazná nad západným obzorom aj so zapadajúcimi výraznými letnými súhvezdiami. Ako ďalej uviedol pohľad poteší aj smerom na východ. „Nízko nad obzorom bude jagavá Venuša, jasný Jupiter a medzi mini aj slabší červenkastý Mars a bielomodrý Regulus zo súhvezdia Lev,“ dodal riaditeľ.
Niektoré historické zaujímavosti
• Najstaršia zmienka o zatmení je z 15. 2. 3379 pred n. l. od starých Mayov, no jedná sa len o zatmenie nimi vypočítané.
• Najstarší záznam skutočného pozorovania čiastočného zatmenia je z 2. februára 746 pred n. l. u Babylončanov.
• Úplné zatmenie 20. septembra 330 pred n. l. predpovedalo víťaznú bitku pri Gaugaméle (Tel Gomel pri Mosule v dnešnom severnom Iraku), jednu z najvýznamnejších v dejinách, v ktorej porazil Alexander Veľký perzského kráľa Dáreiosa III.
• Zatmenie 3. apríla 33 n. l. je spájané s ukrižovaním Krista, pri východe Mesiaca bola pozorovaná takmer maximálna fáza čiastočného zatmenia.
• Krištof Kolumbus, pri svojej štvrtej výprave (1502 – 1504) uviazol na Jamajke a bol nútený s indiánmi vymieňať tovar za jedlo. Keď už nebolo čo meniť, domorodci obchodovať odmietli. Kolumbus však využil znalosť predpovedať úplné zatmenie 29. februára 1504 a pohrozil ním indiánom, ktorí ho začali považovať za boha ovládajúceho prírodu. Bol teda zachránený až do príchodu španielskej lode v júni.
• K zatmeniu 4. júla 1917 sa viaže aj slávny film Lawrence z Arábie (1962 – 7 Oscarov) o plukovníkovi Thomasovi Edwardovi Lawrenceovi, organizátorovi arabského povstania proti Turecku. Turci sa zatmenia počas ramadánu báli, pretože podľa islamskej tradície je predzvesťou posledného súdu.
Zdroj: Rimava.sk
