Menu
Epidemiológovia v Banskobystrickom kraji zaznamenali v tomto týždni vzostup chorobnosti na akútne respiračné ochorenia (ARO), ale o 11 percent nižší výskyt chrípky a jej podobným ochoreniam (CHPO). Rimava.sk o tom informovala hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica Mária Tolnayová. Ako konštatovala, výskyt ARO v kraji stúpol medziročne o 3,5 percent a výskyt CHPO klesol o štvrtinu, pričom najviac chorých zaznamenali v južných okresoch.
Podľa jej slov najviac skomplikovaných prípadov je opäť vo vekovej skupine seniorov a adolescentov, najmenej komplikácií je medzi najmenšími deťmi vo veku od 0 do 5 rokov. „Najvyšší počet chorých na ARO je v absolútnych číslach v okrese Lučenec (946), Veľký Krtíš (537), ale aj v okresoch Revúca, Žiar nad Hronom či Rimavská Sobota,“ avizuje Tolnayová a dodáva, že na chrípku ochorelo najviac ľudí v okresoch Lučenec, Poltár či Veľký Krtíš. Ako ozrejmila, chorí sú predovšetkým ekonomicky činní obyvatelia (od 20 do 59 rokov), ako aj žiaci základných škôl a deti od 0 do 5 rokov. „Podstatne nižšiu chorobnosť evidujú epidemiológovia medzi seniormi,“ doplnila.
Epidemiológovia upozorňujú, že s nástupom chladnejších dní prichádza obdobie zvýšeného výskytu akútnych ochorení dýchacích ciest a chrípky. „Je to zároveň obdobie vhodné na očkovanie. Keďže chrípkový vírus mení každý rok svoj charakter sú pre každú sezónu pripravené nové očkovacie látky. Vo vakcíne nie je celý vírus, ale len jeho časti a preto vakcína nemôže spôsobiť chrípkové ochorenie. Na vytvorenie protilátok sú potrebné dva týždne, takže je žiadúce dať sa zaočkovať včas. Najvhodnejším obdobím na očkovanie je október a november,“ uviedla hovorkyňa, podľa ktorej očkovať proti chrípke by sa mali najmä osoby nad 65 rokov, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho systému, s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami.
Pre indikované skupiny je podľa hovorkyne vakcína plne hradená zo zdravotného poistenia. „Organizmus oslabený chrípkou ľahko podlieha takzvaným sekundárnym infekciám bakteriálneho pôvodu. Patria k nim napríklad zápal pľúc, zápal priedušiek, zápal stredného ucha, či centrálneho nervového systému. Komplikácie sa častejšie vyskytujú u veľmi malých detí, u 65 a viac-ročných a u osôb s chronickými chorobami,“ poznamenala a dodala, že častým pôvodcom komplikácii je Streptococcus pneumoniae (pneumokok). Ako zároveň spomenula súčasne s vakcínou proti chrípke, alebo počas celého roka, je možné podať vakcínu proti pneumokokovým infekciám, pričom ochranný účinok vakcíny nastupuje 14 dní po podaní a trvá 5 rokov.
[totalpoll id="94681"]
Výsledky hlasovania sa objavia po odoslaní Vášho hlasu.
Zdroj: Rimava.sk
