Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Daniel Plaštiak žil v Rimavskej Sobote a okolí život bezdomovca a natočil o tom trojdielnu minisériu videí Homeless survival. Ukazoval v nich, ako v skutočnosti žijú bezdomovci. Redakcia Rimava.sk oslovila samotného Plaštiaka, ktorý v rozhovore priblížil, prečo takéto videá natáča, ako sa dostal do Rimavskej Soboty a aké ďalšie činnosti praktizuje vo svojom živote.
Označuješ sa ako oficiálny blázon a dobrodruh. Aké aktivity spojené s tvojím natáčaním ešte robíš?
Natáčam videá z prírody, v ktorých sa venujem témam survival a duševné poruchy. Survival znamená prežite pomocou primitívnych nástrojov a technológií. Survival je moje hobby a baví ma trénovať rôzne techniky a situácie prežitia, často aj na hrane vlastného zdravia. Mnoho vecí skúšam na sebe. Napríklad aj chuť jedovatých húb a rastlín. Ochutnal som aj vodu z kaluže, vyskúšal som aj opakované spanie pri ohni bez spacáku v mrazoch a pod.
Článok pokračuje pod reklamou
Často a rád cestujem. Bol som stopom v Španielsku, odkiaľ som sa vrátil cez Švédsko, Rumunsko a Maroko, kde som napríklad aj strávil deň v púšti, pri teplote 45 °C v chládku. Mojou obrovskou nevýhodou sú moje pestré duševné poruchy, ktoré ale často a rád humorne prezentujem. Medzi ne patria napríklad rečové vady, naivné myslenie, neschopnosť reálne plánovať, zabúdanie, neustály pocit, že nestíham a pod. Je toho dosť.
A že som oficiálny blázon netvrdím len tak pre pobavenie. Naozaj som bol zatvorený 6 týždňov v blázinci. Bolo to najhorších 6 týždňov v mojom živote, lebo 6 týždňov som musel hrať normálneho. Bohužiaľ, oficiálne diagnózy mám iba 2. Ja sa rozhodne cítim na viac. Preto na úvod svojich videí vravievam, teda ak práve na to nezabudnem, že: som váš sprievodca svetom duševných porúch a survivalu a ukážem vám ako prežiť aj s duševnými poruchami.
Som muž extrémov. Okrem testovania survivalu na vlastnej koži rád skúšam také šialené veci ako kúpanie sa v hnoji, ktoré som urobil opakovane. Ale bohužiaľ iba dvakrát. A keďže my ľudia s duševnými poruchami, my blázni, máme často extrémne problémy fungovať vo vašom svete normálnych ľudí, tak preto často hovorím, že: ťažko s vami normálnymi.
Môj život je pestrý. Prežil som pád z 12-tich metrov, keď som robil skalolezenie bez istenia, otužujem, kde sa mi párkrát stalo, že v rámci testovania výdrže v ľadovej vode som sa skoro utopil, raz som sa priotrávil jedovatou rastlinou, praktikujem urinoterapiu, čiže pijem vlastný moč za účelom zlepšenia zdravia, športujem, chvalabohu už nefajčím a takmer vôbec nepijem alkohol, snažím sa jesť potraviny bez chemikálií, čo sú rôzne E-čka, konzervanty, dochucovadlá a pod. veľa zeleniny a jedlých rastlín z prírody, ovocia.
Mojou slabosťou sú sladkosti. A bohužiaľ vo svojich videách som príliš ukecaný, rozprávam často ako politik. Hovorím dookola stále to isté ale vždy inými slovami. A často žartovne hovorievam, že môj bežný týždeň vyzerá takto: v utorok som sa takmer upálil a vo štvrtok takmer utopil.
V Rimavskej Sobote a okolí si žil život bezdomovca tri dni. Prečo si sa rozhodol prísť práve do tejto lokality?
Mám priateľku z Hnúšte a musel som svokre sľúbiť, že tam homelessovať nebudem. Preto som išiel hľadať zdroje do RS.
Počas 'homelessovania' si musel prejsť cez rôzne nástrahy života. Bol moment, keď si bol na pokraji a povedal si, že to chceš vzdať?
Nie, taký moment pri mojich homeless survival aktivitách nebol. Vzdať som to chcel iba dvakrát, keď ma okradli počas stopovania v Taliansku a o dva roky neskôr v Španielsku. Vtedy som naozaj váhal a premáhal obrovské znechutenie.
Článok pokračuje pod reklamou
Aké posolstvo si chcel zanechať týmito videami?
Ukazujem ľuďom, ako zvládať situácie prežitia, nielen v prírode ale aj v meste. V dnešnej dobe je obrovské množstvo jedla vyhadzované do odpadu. Výhodou dnešnej doby chemickej je aj to, že takmer všetok odpad v kontajneroch je zabalený v plastových vreckách, jedlo býva málokedy kontaminované iným odpadom a drvivá väčšina jedla je iba pár dní stará.
Z kontajnera som už jedol napríklad aj čerstvo upečeného lososa alebo čerstvý, ešte studený, zabalený tvarohový zákusok. Väčšinou za 2 - 3 hodiny hrabania sa v kontajneroch nájdem jedlo na niekoľko dní dopredu. Ešte chcem upozorniť, že to nerobím z núdze alebo len kvôli sledovanosti, ale hlavne z pasie, pretože ma to baví. Zbožňujem jedlo zadarmo.
Čo bolo v tvojej výbave „bezdomovca“ v Rimavskej Sobote? Alebo si sem prišiel s prázdnymi rukami?
Homeless survival som už robil rôznymi spôsobmi. Aj celkom bez výbavy na nocľah, že som si musel opakovane nájsť všetko v kontajneroch a dvakrát som to urobil počas mrazivých nocí, raz bolo až -7 °C do rána a takmer mi nebola zima. Ale vo väčšine prípadov si idem do kontajnerov nabrať iba jedlo a výbavu na noc mávam so sebou.
Toto bol aj prípad Homeless survival v R. Sobote. Pri dlhodobom pobyte v prírode alebo v situácii prežitia je veľmi dôležité pohodlie. Pokiaľ nebudete mať aspoň v noci pohodlie, teplo, dostatok hlbokého spánku, tak vás to časom extrémne vyčerpá. Sucho v noci nie je podmienkou, ale je to lepšie. Viem, o čom hovorím, pretože na cestách počas stopovania som strávil takmer dva mesiace spaním v prírode, na okraji miest, v blízkosti jazier, riek a potokov, odkiaľ som aj pil neupravenú vodu.
Môj pozdrav je: duševné poruchy a Vulkán navždy. Odpoveď je: neliečené.
Pozdrav Vulkán som prebral zo seriálu Star Trek TOS.
Zdroj: Rimava.sk; Reprofo: Youtube.com
