Menu
LUČENEC – Novohradské múzeum a galériu (NMG) vedie od 1. júna nová riaditeľka Michaela Škodová, ktorá bude svoj post zastávať v päťročnom funkčnom období.
Riaditeľ odboru kultúry Banskobystrického samosprávneho kraja Peter Černek na spoločnom stretnutí so zamestnancami múzea a galérie 31. mája oficiálne predstavil novú riaditeľku múzea, ktorá bola poverená dočasným vedením tejto inštitúcie už od konca minulého roka. Vo funkcii tak v júni nahradila dlhoročnú riaditeľku múzea Ivetu Kaczarová, ktorá na tomto poste pôsobila 24 rokov.
Článok pokračuje pod reklamou
Nová riaditeľka NMG Michaela Škodová vyštudovala odbor etnológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2010 pôsobila v Novohradskom múzeu a galérii ako etnologička/kurátorka a od roku 2023 zastáva funkciu tajomníčky Zväzu múzeí na Slovensku.
Rozhovor s Michaelou Škodovou, riaditeľkou Novohradského múzea a galérie
Študovali ste etnológiu. Ako a prečo ste sa rozhodli pre tento smer vo svojom živote?
Rozhodnutie pre etnológiu prišlo spontánne. Zaujímalo ma množstvo rôznych odborov a etnológia bola pre mňa ich fascinujúcou zmesou. Hoci to okolie nechápalo, bolo to moje najlepšie životné rozhodnutie. Práca etnológa je veľmi rôznorodá, stretávam sa s ľuďmi počas terénnych výskumov a prináša to množstvo pozitívnych zážitkov. Nie je to povolanie, ale skôr „diagnóza“, pretože zvyky z terénu sa vám dostávajú pod kožu. Často sa stávate pozorovateľmi aj v bežných situáciách a venujete tejto práci aj svoj voľný čas.
Vnímate rozdiel medzi štúdiom a praxou?
Rozdiel som výrazne nepociťovala. Študovala som na Katedre etnológie a kultúrnej antropológie Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde nás skvelo pripravili na prax. Mali sme možnosť verejne vystupovať na konferenciách, absolvovať múzejnú prax a prípravu na terénne výskumy.
Ako spolupracuje vaša inštitúcia s inými subjektami?
Problémom kultúrnych inštitúcií je často pocit „sebestačnosti“. Kultúrne inštitúcie existujú vedľa seba, viac sa tolerujú než spolupracujú. Novohradské múzeum a galéria má však dlhoročnú spoluprácu s inými múzeami, galériami a kultúrnymi inštitúciami na Slovensku aj v zahraničí. Spolupracujeme tiež s miestnou samosprávou a občianskymi združeniami.
Je pre vás náročné prevziať vedenie po dlhodobom vedení vašej predchodkyne?
Určite to pokladám za výzvu. Stáť na čele kolektívu, ktorého som bola 14 rokov súčasťou, je obrovská zodpovednosť. Moji kolegovia ma veľmi podržali a prejavili mi svoju dôveru, čo ma zaväzuje k ešte väčšiemu úsiliu. Verím, že návštevníci budú ešte spokojnejší než doteraz.
Ako by ste chceli popularizovať múzeum a galériu?
V súčasnosti majú ľudia množstvo možností, ako môžu tráviť voľný čas. Klasické múzeá sa odsúvajú do úzadia ako niečo zastaralé, hoci to tak nie je. Najväčším lákadlom sú originály predmetov a príbehy, ktoré prerozprávame. Je dôležité, aby múzeum ochraňovalo hmotné kultúrne dedičstvo a aby návštevníci vedeli, že za každým exponátom je celý proces, ktorý zahŕňa rôzne profesie.
Má vaše okolie pochopenie pre vaše zanietenie pre túto prácu?
Áno, mám veľkú podporu od kolegov aj mojej 10-ročnej dcéry. Kolegovia často hovoria, že dokážem svoje nadšenie prenášať na okolie. Dcéra so mnou intenzívne prežíva každý nový projekt, má pochopenie pre moje neustále vzdelávanie a cestovanie. Chcem jej byť dobrým vzorom a ukázať, že ak človek pevne ide za svojím cieľom, jeho život za to stojí.
Redakcia Rimava.sk ďakuje za rozhovor.
NENECHAJTE SI UJSŤ
