Deň víťazstva nad fašizmom je pamätný sviatok pripomínajúci bezpodmienečnú kapituláciu nacistického Nemecka, ktorou sa skončila druhá svetová vojna v Európe. V Slovenskej republike je tento deň štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja, oslavovaný 8. mája.
Nie všade je to však rovnako – v Rusku a niektorých štátoch bývalého východného bloku si ho pripomínajú až 9. mája. Dôvod? Časový posun aj Stalinova nespokojnosť s tým, kde a ako bola kapitulácia podpísaná.
Článok pokračuje pod reklamou
Kapitulácia v Remeši a Stalinova nevôľa
Podpis bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka sa odohral 7. mája 1945 v meste Remeš (Reims) vo Francúzsku. Zmluvu podpísali zástupcovia nacistického Nemecka v prítomnosti predstaviteľov západných spojencov, najmä Spojených štátov a Spojeného kráľovstva, pod vedením amerického generála Dwighta D. Eisenhowera. Dokument nadobudol účinnosť 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času, čo už bolo po polnoci 9. mája podľa moskovského času.
Sovietsky zväz však nebol spokojný s tým, že akt kapitulácie bol podpísaný bez jeho výraznej účasti a nie v Berlíne, kde sa odohrávala rozhodujúca bitka. Josif Stalin preto trval na tom, aby sa kapitulácia zopakovala – tento raz v sídle sovietskeho štábu v berlínskej štvrti Karlshorst.
Stalo sa tak v noci z 8. na 9. mája, a práve preto si v krajinách pod sovietskym vplyvom pripomínajú Deň víťazstva 9. mája. Táto verzia sa stala oficiálnou v ZSSR a bola šírená vo všetkých štátoch tzv. východného bloku, vrátane bývalého Československa.
Presun sviatku z 9. na 8. máj
Po páde komunizmu a rozpade východného bloku sa viaceré krajiny rozhodli vrátiť k pôvodnému západnému termínu 8. mája. V Slovenskej republike bol 8. máj ako Deň víťazstva nad fašizmom uzákonený v roku 1996 ako pamätný deň a zároveň deň pracovného pokoja.
V tento deň si Slovensko každoročne pripomína pamiatku všetkých, ktorí bojovali proti fašizmu – vojakov aj civilistov, mužov, ženy, starcov aj deti. Oslavy sa konajú v mnohých mestách a obciach pri pamätníkoch padlých, organizujú sa pietne akty, prednášky a výstavy.
Druhá svetová vojna: Najničivejší konflikt v dejinách
Druhá svetová vojna bola najrozsiahlejším a najničivejším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva. Začala sa 1. septembra 1939, keď nacistické Nemecko zaútočilo na Poľsko. Počas nasledujúcich šiestich rokov zasiahla 62 štátov, ktoré predstavovali až 80 % vtedajšej svetovej populácie. Boje prebiehali v Európe, Afrike, Ázii aj Oceánii.
Podľa odhadov si vojna vyžiadala viac než 60 miliónov obetí – z toho približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov. Milióny ďalších utrpeli zranenia, boli deportovaní do pracovných alebo koncentračných táborov, stratili svoj majetok alebo museli opustiť svoje domovy.
Najbrutálnejšie dôsledky vojny zasiahli predovšetkým civilné obyvateľstvo – nielen priamo v dôsledku bombardovania a bojov, ale aj v dôsledku genocídy a rasovej politiky nacistického režimu. Holokaust, v ktorom zahynulo približne 6 miliónov Židov, zostáva jedným z najväčších zločinov proti ľudskosti.
Prečo si tento deň stále pripomíname?
Hoci od konca druhej svetovej vojny uplynuli už desaťročia, jej odkaz zostáva živý. Udalosti z rokov 1939 až 1945 nám pripomínajú, kam až môže zájsť nenávisť, autoritárstvo a ideológia nadradenosti.
Pripomínanie si Dňa víťazstva nie je len o historickom medzníku, ale aj o potrebe ostražitosti voči prejavom extrémizmu, xenofóbie a popierania historických faktov – ktoré, žiaľ, aj v súčasnosti nadobúdajú nové formy.
8. máj tak nie je len výročím víťazstva spojencov, ale aj výzvou k pamäti, reflexii a zodpovednosti. Lebo ako ukazuje vývoj v posledných rokoch, mier a sloboda nie sú samozrejmosťou.
NENECHAJTE SI UJSŤ
