RIMAVSKÁ SOBOTA - Už od nepamäti jestvovali rôzni šarlatáni, ktorí mali mať nadprirodzené schopnosti. Vedeli veštiť, rozprávať sa zo záhrobím, či nájsť dlhodobo nezvestnú osobu. Ľudia boli náchylní veriť im, lebo mnohokrát išlo o poslednú možnosť dozvedieť sa od nich to, čo ich práve súžilo a nedalo im spať.
Koncom zimy roku 1887 v Tomášovej, ktorá vtedy ešte bola samostatnou obcou a nie mestskou časťou Rimavskej Soboty, sa z jednej domácnosti stratil duševne chorý chlap. Jeho rodinný príslušníci po zistení, že si nesadol k prestretému stolu, ho začali hľadať. Najskôr sa zamerali na miestnosti v dome, potom sa pozreli na povalu, pivnicu, dreváreň a aj do hospodárskych budov.
Článok pokračuje pod reklamou
Zvesť o tom, že sa niekam stratil sa rozšírila medzi susedmi, a tak sa do hľadania zapojili aj oni. Prešli na hodnom kuse oba brehy Rimavy a nahliadli aj pod všetky mosty. Ich námaha nebola korunovaná úspechom. Zamerali sa teda na o niečo širšie okolie a pridali sa k hľadaniu aj ďalší obyvatelia z obce. Prešli čo sa dalo a prezerali aj stohy so slamou resp. senom. Po chorom chlapovi doslova zľahla zem.
Najbližšia rodina bola z tejto skutočnosti dosť zúfala a spoločne dospeli k zisteniu, že tu môže pomôcť len vedma teda veštica, ktorá má nadprirodzené schopnosti.
Najstarší člen z rodiny, ako najváženejšia osoba spomedzi nich, vešticu skutočne vyhľadal a dôkladne jej ozrejmil, prečo bol k nej vyslaný.
Nie je známe, či vlastnila povestnú krištáľovú guľu, alebo spravila nejaký iný „hókus pókus.“ Isté je to, že poskytla svojej návšteve návod ako postupovať, keď si chcú nájsť strateného člena rodiny.
Nuž, vyslanec po príchode domov od veštice okamžite poslal svoju manželku do obchodu, aby kúpila čisto nový, zatiaľ nepoužitý hrnček a taktiež aj deväť klasických ihiel na šitie.
Keď mu tieto predmety manželka odovzdala, presne podľa rady veštice vložil deväť ihiel do hrnčeka. Následne zašiel k Rimave, kde hrnček s ihlami deväťkrát ponoril do rieky.
Článok pokračuje pod reklamou
Po tomto akte sa vybral domov, ale od veštice mal zakázané čo len jedno slovo s hocikým prehodiť. Doma vo dvore vykopal deviatimi zaťatiami motykou v zemi plytký jarok. Tento jarok musel deväťkrát preskočiť a následne do neho hrnček s ihlami pochovať. Pokiaľ sa presne dodržal postup, tak sa stratený človek mal či už živý alebo mŕtvy celkom určite objaviť.
Od spomenutého dňa kedy bol hrnček pochovaný sa sprvoti nič nedialo a na tretí deň jeden zo susedov našiel strateného chlapa v blízkom lese, schúleného sedieť pri jednom strome. Ten s ním odmietol ísť domov k rodine tvrdiac, že les je jeho domovom a on sa odtiaľ ani nepohne.
Nuž sused musel zájsť domov sám, aj sa obával či, sa medzičasom opäť niekde nájdenec nestratí. Do lesa sa urýchlene ponáhľala najbližšia rodina chorého chlapa a našťastie ho našla stále sedieť pri strome. Odmietol odísť s nimi domov a tak si museli jemne silou pomôcť, aby ho od stromu odtrhli.
V novinách, ako reakcia na tento prípad, sa uvádzalo že by nebolo na škodu veci, ak by sa medzi roľníkmi v Tomášovej urobila osveta a aby tam ľudia neverili na rôzne povery či veštice.
Autor článku Vladimír Gondáš.
Zdroj:
Gömör – Kishont zo dňa 10.4.1887
NENECHAJTE SI UJSŤ
