
REVÚCA/TISOVEC - Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo v auguste 1944, prinieslo so sebou nielen bojové operácie, ale aj významnú úlohu informovať a upokojovať obyvateľstvo v týchto revolučných chvíľach. Takmer okamžite začali na povstaleckých územiach vznikať noviny a správy, ktoré mali za úlohu prinášať aktuálne informácie a motivovať ľudí k odhodlanému odporu. Medzi týmito periodikami boli napríklad "Naše zprávy" v Revúcej, "Zvesti" v Tisovci, či "Bojovník" a "Pravda" v Banskej Bystrici.
Dňa 1. septembra 1944 prinieslo druhé vydanie novín "Naše správy" v Revúcej aktuálne výzvy a správy, ktoré odrážali stále optimistickú náladu medzi povstalcami. Vojenské veliteľstvo v Revúcej vo svojom vyhlásení dôrazne varovalo obyvateľstvo pred šírením nepravdivých a poplašných správ, ktoré by mohli narušiť morálku. Vyzvali všetkých občanov, aby sa riadili informáciami zo slobodného vysielača v Banskej Bystrici a ignorovali propagandu šírenú bratislavským rozhlasom, ktorý bol v rukách kolaborantskej vlády.
Článok pokračuje pod reklamou
Správy z bojísk odhaľovali náročné boje o strategické mestá, ako sú Žilina, Trnava, Galanta či Kežmarok, ktoré aj napriek tvrdým bojom zostávali pod kontrolou povstaleckých síl. Mobilizácia na celom povstaleckom území pokračovala s vysokým morálnym duchom vojsk, napriek nasadeniu nemeckých pancierových jednotiek pri Trnave.
Okrem vojnových správ priniesli "Naše zprávy" aj povzbudzujúce informácie o tom, že na stranu povstalcov sa pridali ďalšie okresy, vrátane Prievidze, Levoče či Banskej Štiavnice, čo bolo vnímané ako významný úspech.

Dôležitým momentom bolo aj vysielanie londýnskeho rozhlasu, kde sa Slovákom prihovoril Vladimír Clementis, rodák z Tisovca, ktorý zdôraznil historický význam povstania. Clementis vo svojom prejave vyzdvihol odhodlanie slovenského národa a jeho boj za slobodu, pričom poukázal na to, že Slovensko tentokrát nebojuje len za seba, ale za celý svet.
Slovenskí bojovníci si tak do svojho boja zapísali Štúrove heslo: „Cesta naspäť nemožná – napred sa ísť musí“, čím vyjadrili neochvejnú vôľu pokračovať v boji až do víťazstva. Tento boj sa stal symbolom národného odhodlania, ktoré dodnes zostáva hlboko vryté do pamäti slovenského národa.
Autor: Ján Aláč, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
NENECHAJTE SI UJSŤ