Dobové periodiká prinášli hlásenia o bojových operáciách, ale aj upokojovali obyvateľstvo v revolučných chvíľach

Zdroj: Povstaleckí vojaci v Brádne (Gemer-Malohont).
Fotoarchív Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote

REVÚCA/TISOVEC – Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo v auguste 1944, prinieslo so sebou nielen bojové operácie, ale aj významnú úlohu informovať a upokojovať obyvateľstvo v týchto revolučných chvíľach. Takmer okamžite začali na povstaleckých územiach vznikať noviny a správy, ktoré mali za úlohu prinášať aktuálne informácie a motivovať ľudí k odhodlanému odporu. Medzi týmito periodikami boli napríklad „Naše zprávy“ v Revúcej, „Zvesti“ v Tisovci, či „Bojovník“ a „Pravda“ v Banskej Bystrici.

Dňa 1. septembra 1944 prinieslo druhé vydanie novín „Naše správy“ v Revúcej aktuálne výzvy a správy, ktoré odrážali stále optimistickú náladu medzi povstalcami. Vojenské veliteľstvo v Revúcej vo svojom vyhlásení dôrazne varovalo obyvateľstvo pred šírením nepravdivých a poplašných správ, ktoré by mohli narušiť morálku. Vyzvali všetkých občanov, aby sa riadili informáciami zo slobodného vysielača v Banskej Bystrici a ignorovali propagandu šírenú bratislavským rozhlasom, ktorý bol v rukách kolaborantskej vlády.

Článok pokračuje pod reklamou


Správy z bojísk odhaľovali náročné boje o strategické mestá, ako sú Žilina, Trnava, Galanta či Kežmarok, ktoré aj napriek tvrdým bojom zostávali pod kontrolou povstaleckých síl. Mobilizácia na celom povstaleckom území pokračovala s vysokým morálnym duchom vojsk, napriek nasadeniu nemeckých pancierových jednotiek pri Trnave.

Okrem vojnových správ priniesli „Naše zprávy“ aj povzbudzujúce informácie o tom, že na stranu povstalcov sa pridali ďalšie okresy, vrátane Prievidze, Levoče či Banskej Štiavnice, čo bolo vnímané ako významný úspech.

Zdroj: Vladimír Clementis. Reprodukcia z Fotoarchívu Gemersko-malohontského múzea

Dôležitým momentom bolo aj vysielanie londýnskeho rozhlasu, kde sa Slovákom prihovoril Vladimír Clementis, rodák z Tisovca, ktorý zdôraznil historický význam povstania. Clementis vo svojom prejave vyzdvihol odhodlanie slovenského národa a jeho boj za slobodu, pričom poukázal na to, že Slovensko tentokrát nebojuje len za seba, ale za celý svet.

Slovenskí bojovníci si tak do svojho boja zapísali Štúrove heslo: „Cesta naspäť nemožná – napred sa ísť musí“, čím vyjadrili neochvejnú vôľu pokračovať v boji až do víťazstva. Tento boj sa stal symbolom národného odhodlania, ktoré dodnes zostáva hlboko vryté do pamäti slovenského národa.

Autor: Ján Aláč, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote


NENECHAJTE SI UJSŤ

Do pozornosti

Gabriel Mihályi: Dvadsať rokov práce pre Jesenské

Dvadsať rokov na čele Jesenského, vybudovaná kanalizácia, obnovené obecné budovy aj nové služby pre obyvateľov.

Diskusia kandidátov na primátora: Pozvaní sú všetci

Aké plány majú pre Rimavskú Sobotu a prečo by mali obyvatelia zveriť vedenie mesta práve

Novinky do e-mailu

Prehľad najdôležitejších správ z regiónu raz denne. Zadarmo.