No active "ca-sidebar-197687" sidebar

DS DIVOSUD: Štvrťstoročie ho na festivale v Trebišove nebolo, teraz sa vrátil s ocenením

Divadelný súbor Divosud pri Mestskom kultúrnom stredisku v Rimavskej Sobote pozná snáď každý domáci. So svojím divadlom sa predstavil nie raz pred domácim publikom, ale aj za hranicami Rimavskej Soboty. Nebolo tomu inak ani teraz, keď sa súťažne predstavil na 25. ročníku celoštátneho festivalu divadelných hier s dedinskou tematikou v Trebišove.

Napriek tomu, že sa po minulé roky festivalu nezúčastnili, z jeho 25. ročníka si odniesli ako divadelný súbor 3. miesto za hru Matka a porota udelila diplom i hercovi z Divosudu, Romanovi Černokému za mužský herecký výkon v postave Govi v hre Láska v Studni ako aj v postave Jano v hre Matka. Divadelný súbor Divosud sa tak po 24. rokoch nielen súťažne ukázal na festivale v Trebišove, ale si aj odniesol ocenenia. Čo to pre súbor znamená, aké mali ambície a prečo sa po ostatné ročníky nezúčastňovali festivalu sa redakcia Rimava.sk opýtala Ladislava Šárika, režiséra z DS Divosud.

Začneme ale od konca. To, že sa festivalu nezúčastňovali neznamená, že by sa Divosud akoby vytratil z divadelných dosiek. „Po iné ročníky sme sa nezúčastnili kvôli tomu, lebo sme nemali hru s takou tematikou alebo sme ju vyrobili už po termíne festivalu. To bol jediný dôvod prečo sme tam nechodili. Ja som tam však chodil aj ako porotca, tak tento festival poznám zo všetkých strán,“ poznamenal Šárik. Tento rok však miesto porotcu vymenil za takpovediac miesto zákulisné, keď festival v Trebišove navštívil so súborom Divosud. Ako ďalej povedal, keďže súbor má troch nových členov, v hre Matka od Júliusa Barč-Ivana pripísali k pôvodným piatim postávam ďalšie dve, aby sa festivalu mohli zúčastniť všetci herci zo súboru a zahrať si na jednom javisku.

Nakoniec im to prinieslo tretie miesto. Avšak podľa Šárika po tých 24 rokoch, kedy na prvom ročníku obsadili druhé miesto, nemali takéto vysoké ambície. „Po rokoch som si uvedomil, že robiť inscenácie, ktoré by lákali iba diváka by bolo problematické. Pre mňa osobne je vždy viac ako ochotnícke divadlo zdravie, láska, práca. A kvôli tomu sme mali skoro 10 rokov len troj alebo štvorčlenný súbor, pretože tieto spomínané veci rešpektujem. Takže naša ambícia nebola žiadna výhra, ale skôr o tom, aby si noví členovia súboru mohli zahrať,“ opísal Šárik a dodal, že tretie miesto ich v súbore potešilo a prijali ho s pokorou. O ich pokore svedčí aj fakt, že hoci je divák pre divadlo dôležitý, podľa Šárika sa v súbore nechcú naháňať za skúšaním rôznych hier, len aby naplnili sálu obecenstvom. Ako režisér ozrejmil, samozrejme, že divák je dôležitý, vtedy má divadlo zmysel, ale potešia sa aj tomu jednému v sále.

Pre diváka však musí aj niekto hrať. Preto je divadlo hlavne o hercoch. „Herec sa musí pred divákom premieňať na danú postavu a ak to nerobí, tak nie som v divadle. Celé to stojí na hercovi, bez neho by to už nebolo divadlo aj keby bola použitá akákoľvek dnešná technológia,“ podotkol Šárik, podľa ktorého v dnešnej dobe a najmä mladí ľudia nie sú zvyknutí počúvať a vnímať ľudský hlas, pozerať sa do očí či dokonca porozumieť hovoreným slovám. Sú to presne tie veci, ktoré im môže poskytnúť divadlo a nie súčasná pretechnizovaná doba plná iba obrazu, zvuk či svetla.

Zdroj: Rimava.sk FOTO: archív MSKS Rimavská Sobota


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross