Menu
Na konci 19. storočia žil v Rimavskej Sobote šikovný majster obuvníckeho remesla s nezvyčajným krstným menom. Volal sa Esván Zsótér. O klientelu nemal núdzu, lebo jeho výrobky boli naozaj parádne, ale zlé jazyky o ňom tvrdili, že si splietol povolanie. Nemal byť obuvníkom, ale radšej mlynárom, aby vodou z Rimavy dokázal uhasiť svoj obrovský smäd, ktorý ho z času na čas trápil. Pravdou síce je, že po vode príliš netúžil, ale uprednostňoval jej iné kvapalné skupenstvo, ktoré malo v porovnaní s vodou vyšší obsah alkoholu.
Začiatkom leta roku 1887 si to Esván Zsótér jedného podvečera namieril do najbližšej krčmy. Skončil mu pomerne úspešný pracovný týždeň, peniažky ho vo vrecku hriali, a tak sa chcel aj on – napriek tomu, že už začalo leto – zahriať aj zvnútra.
Článok pokračuje pod reklamou
Posedel si s kamarátmi v krčme, dačo sa popilo, kus sa pritom poklebetilo a partia od stola sa rozchádzala domov. Náš hrdina však domov nešiel, namieril si to do ďalšej krčmy – čo ak aj tam bude mať niekoho známeho. Nuž, nemýlil sa, kamaráti tam boli, a tak pokračoval ďalej v konzumovaní opojných mokov.
Už sa stmievalo, keď sa vybral domov, a prechádzajúc okolo Rimavy sa z ničoho nič zošuchol dole ku korytu rieky. Možno sa chcel len trochu osviežiť a pritom zaspal, lebo ho v takom stave našli nehybne ležiaceho mestskí policajti. Nuž no, nebol pre nich neznámou osobou a pach, ktorý z neho razil jednoznačne identifikovali. Nenechali ho tam napospas, lebo hrozilo, že by sa utopil, a tak ho na voze premiestnili do cely na strážnici, aby sa z alkoholového opojenia vyspal.
Jeho stav najlepšie demonštruje skutočnosť, že na strážnici prespal celý nasledujúci deň a zobudil sa až k večeru. Keď ho policajti po pokarhaní pustili do večerného mesta, namieril si to hneď do najbližšej krčmy. Pri platení však zistil, že mu vo vreckách chýbajú celé tri forinty. Pozabudol na skutočnosť, že deň predtým ich úspešne „skvapalnil“ on sám. V náhlom záblesku mysle v ňom skrsla myšlienka, že mu chýbajúce peniaze museli potiahnuť policajti pokiaľ spal v cele.
Potúžený alkoholom vpadol späť na policajnú strážnicu, a tam prekvapenému osadenstvu od srdca vynadal, pričom použil výrazy, ktoré sa ani publikovať nedajú. Krik tam narobil poriadny a potom vyskočil von oknom, pribehol k vchodovým dverám a použijúc kľúč zvnútra dverí zamkol policajtov v ich úradovni.
Esván Zsótér so spokojným úsmevom odtiaľ odchádzal – policajtom sa pomstil a mal dobrú náladu. Nuž, tým dosť dlho trvalo, kým sa z nedobrovoľného väzenia vyslobodili; skákať z okna nik z nich nechcel.
Policajti si ho rýchlo našli – no a ako inak, zase bol v požehnanom stave. Akonáhle sa mu myseľ rozjasnila, dopravili ho pred sudcu kráľovského súdu v Rimavskej Sobote. Ten v zrýchlenom konaní zasadal dňa 6. 7. 1887 a predseda senátu nemal veľa pochopenia pre vyčíňanie Esvána Zsótéra, a odsúdil ho na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch týždňov. Pravdepodobne táto lekcia obuvníckemu majstrovi stačila, lebo viac jeho prečinov dobová tlač nezaznamenala.
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroj: Gömör Kishont zo dňa 10.7.1887
Fotografia mesta je ilustračná, zdroj: Hungaricana.hu
NENECHAJTE SI UJSŤ
