Kliešťová encefalitída je vážne vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém človeka. Prenáša sa najmä kliešťami (Ixodes ricinus) a jej výskyt je čoraz častejší aj na Slovensku – vrátane regiónov ako Rimavská Sobota a Revúca.
Dôležité informácie o výskyte, prevencii a opatreniach súvisiacich s kliešťovou encefalitídou v našom regióne poskytla pre redakciu Rimava.sk vedúca Oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote MUDr. Adriana Strečková.
Článok pokračuje pod reklamou
Podľa MUDr. Adriany Strečkovej je výskyt kliešťovej encefalitídy dlhodobo evidovaný aj v našich okresoch.
"V posledných desiatich rokoch evidujeme každý rok minimálne jeden prípad, maximálne ich bolo osem. V roku 2024 sme zaznamenali šesť prípadov v okrese Rimavská Sobota a jeden prípad v okrese Revúca,“ uviedla.
"Nie všetky kliešte sú však nositeľmi vírusu. V minulosti boli ohniská kliešťovej encefalitídy presne zmapované, dnes sa situácia zmenila a podobné údaje nie sú dostupné. Je však pravdepodobné, že v každom okrese sa nachádza aspoň jedno menšie rizikové ohnisko," dodala lekárka.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde poskytuje každý všeobecný lekár, nie je potrebné vyhľadať špecializované pracovisko, hoci je možné dať sa zaočkovať aj na infektologických klinikách. Vakcínu je možné zakúpiť v každej lekárni.
"Očkovanie sa odporúča začať v zimných mesiacoch. Väčšina vakcín pozostáva z troch dávok, ktoré sa aplikujú približne do jedného roka. Prvá dávka sa podáva v zime, druhá v priebehu 14 dní až troch mesiacov po prvej, a tretia najneskôr do jedného roka od prvej dávky. Zároveň výrobcovia vakcín odporúčajú preočkovanie raz za tri roky jednou dávkou," uviedla lekárka k možnosti vakcinácie.
Epidemiologička zároveň spomenula, že, očkovanie nie je povinné, ide o odporúčané očkovanie. "Vhodné je najmä pre osoby, ktoré sa často pohybujú v prírode, ako aj pre pracovníkov v lesníctve, poľnohospodárstve, vodnom hospodárstve, geodézii, ale aj pre zamestnancov horských chát, lanoviek, železníc, colníkov, vojakov či policajtov."
Kliešť prechádza niekoľkými vývojovými štádiami – vajíčko, larva, nymfa a dospelý jedinec. "Problémom je, že larvy a nymfy sú veľmi malé, často si ich človek vôbec nevšimne, hoci môžu prenášať vírus. Kliešte sa vyskytujú najmä v tráve a pri nedostatočne chránených častiach tela sa môžu rýchlo prisať. Vírus následne preniká do lymfatického systému a môže sa dostať až do centrálneho nervového systému," vysvetlila priebeh nákazy Strečková.
"Kliešťovú encefalitídu môže človek získať nie len pro prisatí kliešťa na telo, ale aj pitím surového nepasterizovaného mlieka, alebo jedením nepasterizovaných mliečnych výrobkov. Najčastejšie sa jedná o infikované kozy," poznamenala lekárka.
Lekárka poznamenala, že inkubačná doba ochorenia je v priemere 7 až 14 dní, niekedy aj dlhšie. V prvej fáze sa ochorenie prejavuje chrípkovými príznakmi – zvýšenou teplotou, bolesťou svalov a únavou. "V tejto fáze nie je ľahké rozpoznať, že ide o kliešťovú encefalitídu."
Ak sa vírus dostane do centrálneho nervového systému, nasleduje druhá fáza s vážnymi neurologickými príznakmi. "Objavujú sa silné bolesti hlavy, nevoľnosť, stuhnutosť šije, niekedy obrny alebo poruchy koordinácie. V 1–2 % prípadov môže dôjsť k úmrtiu. V iných prípadoch ochorenie ustúpi bez následkov, no niekedy zanecháva trvalé doživotné následky."
Najlepšou ochranou je podľa lekárky kombinácia očkovania a správnych návykov pri pobyte v prírode. Odporúča sa:
Prevencia a včasná ochrana sú kľúčové, pretože liečba pokročilých štádií kliešťovej encefalitídy je náročná a môže mať trvalé následky.
Na rozdiel od vírusovej kliešťovej encefalitídy je lymská borelióza ochorením bakteriálneho pôvodu. Vyvoláva ju baktéria Borrelia burgdorferi, ktorú rovnako prenášajú kliešte. "Máme k dispozícii antibiotickú liečbu, ktorá je pri včasnom záchyte veľmi účinná."
Ako uviedla epidemiologička, prvým typickým príznakom je veľký červený erytém (začervenanie), sprevádzaný často príznakmi podobnými chrípke (malátnosť, únava, zvýšená teplota). "Ide o tzv. migrujúci erytém, ktorý sa môže objaviť v priebehu niekoľkých dní až týždňov po prisatí kliešťa. Avšak erytém sa nemusí objaviť u každého nakazeného."
"Ak sa v tejto prvej fáze ochorenia nasadí antibiotická liečba, borelióza sa v tele nerozvinie a zabránime jej ďalšiemu šíreniu do iných orgánových systémov," informovala lekárka.
Problém však podľa nej nastáva v prípadoch, keď človek prvotné príznaky podcení alebo sa u neho neobjavia. Neliečená borelióza totiž môže prejsť do druhej fázy, ktorá sa prejavuje postihnutím rôznych orgánových sústav – najčastejšie sa jedná o postihnutie neurologického charakteru a kĺbne formy.
Lymská borelióza je tak veľmi nebezpečná najmä pri neskorej diagnóze, pretože jej príznaky môžu byť nešpecifické a napodobňovať iné ochorenia. V niektorých prípadoch môže zanechať dlhodobé alebo trvalé následky.
Aj v prípade lymskej boreliózy je kľúčová prevencia – dôkladná kontrola tela po pobyte v prírode, včasné odstránenie kliešťa a sledovanie prípadných prvotných príznakov ako je typický erytém.
V prípade akýchkoľvek podozrivých kožných zmien alebo príznakov je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Včasná diagnostika je rozhodujúcim faktorom pri úspešnom zvládnutí tohto ochorenia.
NENECHAJTE SI UJSŤ
