Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA - Výstavba kostola prebiehala v rokoch 1786 až 1790, ale nedisponoval vežou. Základy veže sa začali stavať dňa 24. 4. 1822, za čias pôsobenia duchovného Jána Szamosa a dozorcu Ľudovíta Kubínyiho.
Stavba však ustrnula vo výške 6 siah (približne 11,4 metra) a obnovila sa až v roku 1856. Výstavbu realizoval známy staviteľ Ferenc Miks (autor mnohých stavieb v Rimavskej Sobote, napr. Čierny Orol). Veža bola úplne dokončená dňa 15. 11. 1858 a mesto Rimavská Sobota prispelo na jej výstavbu darovaním 120.000 kusov tehál.
Článok pokračuje pod reklamou
Do veži boli naplánované tri zvony a prvé kroky na ich získanie, boli vykonané dňa 8. 6. 1857. Ich výroba sa realizovala v Bochume (Vestfálsko) a ešte v roku 1857 boli aj vyhotovené. Išlo o oceľové zvony, s oceľovým srdcom. Počas jari v roku 1858 na Slávnosť Najsvätejšej Trojice, boli zvony posvätené hlavným dekanom Štefanom Pekárom a po prvýkrát sa rozzvučali.
Pozemok na ktorom bol kostol postavený, mal hrubú vrstvu ílu, ktorá bola pri zrážkach nepriepustná. Ľudia sa pri návštevách kostola brodili v lepkavej hline a cez zimné obdobie sa okolie menilo na klzisko. Situácia sa postupom času zhoršovala a ponad podmáčané základy sa do kostola predierala voda. Na stenách sa objavovala pleseň, podlaha vlhla a vzduch vo vnútri bol zatuchnutý.
Mnohí veriaci zo zdravotných dôvodov prestali do kostola chodiť. Cirkevný zbor sa vzniknutú situáciu rozhodol riešiť odvodnením pozemku, ktoré sa zahájilo počas leta roku 1892.
Na zasadnutí zboru dňa 26. 3. 1893 sa jednohlasne konštatovalo, že výsledky odvodnenia pozemku sú viditeľné. Zároveň sa rozhodlo o odvodnení budovy kostola a jeho kompletnej vnútornej obnove zahŕňajúcej výmenu oltára, kazateľnice a oltára.
Prvý júnový týždeň roku 1893 pricestoval do Rimavskej Soboty z Budapešti štátny vodárenský odborník Lajos Vrasdo. Najskôr sa však pustili do práce stolári a odstránili z vnútrajška kostola všetko zariadenie. Dávala sa hore aj podlaha a medzi jej špárami nachádzali robotníci rôzne mince. Pokiaľ boli ešte platné, tak si ich s veselými pokrikmi dávali do vreciek.
Organ bol prevezený do rímsko-katolíckeho kostola v Husinej. Až po tomto sa pustil do práce Lajos Vrasdo a pod budúcu novú podlahu vkladal melioračné rúry a vyvádzal ich von z budovy kostola.
Na novom oltári pracoval umelec Ferenc Fülöp Herzog v Budapešti, ktorého predstava zvíťazila vo verejnej súťaži a odnášal si odmenu vo výške 40 forintov. Súperov na oltár mal pritom aj z Viedne a Záhrebu.
Do kostola sa po ukončení zemných prác prinášali nové stoly a lavice, kazateľnica a tiež nové okná vrátane dverí a aj nové stropné lustre. Najdôležitejším predmetom sa stal nový organ, na ktorý poskytol svoje súkromné peniaze dozorca zboru Karol Hamaliár vo výške 2400 forintov. Organ bol vyrobený svetoznámou spoločnosťou Angster vo Viedni a jej pracovníci ho v kostole skladali.
V areáli kostola okrem fary a hospodárskych stavieb bola aj škola. Dňa 1. 3. 1894 sa na dvore našťastie nachádzalo len jedno malé dievčatko. Počas zvonenia sa uvoľnilo oceľové srdce jedného zo zvonov. Svojou váhou prerazilo mreže na okne veže a vyletelo von na dvor. Dopadlo presne na miesto, kde len pár sekúnd predtým stálo spomenuté dievčatko. Okrem zľaknutia sa dievčatku nič nestalo a v zemi ostal hlboký kráter, po páde oceľového srdca.
Verejnosť bola otrasená a myšlienka na následky, ktoré by sa boli stali, ak by na dvore bol väčší počet žiakov spôsobila, že sa žiadala revízia všetkých zvonov, za účasti policajných znalcov. V dôsledku tohto potom dozorca Karol Hamaliár dával zosiľňovať ochranu okien vo veži a inštalovali sa aj rolety.
Prešli však len dva roky a dňa 6. 6. 1896 v poobedňajších hodinách zvony v kostole práve oznamovali pohreb. Za laná zvonov ťahal 13 ročný Ján Noga, keď sa srdce najväčšieho zvona zlomilo na polovicu. Dole padajúca časť, ako sa neskôr zistilo vážila 25 kíl. Chlapec zbadal blížiace sa nebezpečenstvo a v poslednej chvíli odskočil. Úlomok ho síce minul, ale on sám stratil rovnováhu a narazil hlavou do steny tak nešťastne, že si ťažko poranil hlavu spolu s krkom.
Jeho rekonvalescencia potrvala dlhší čas. Pri šetrení bolo zistené, že ide o ten istý zvon, ktorému v minulosti už raz vypadlo srdce. Prekvapením sa stalo zistenie, že to srdce niekedy v minulosti už zvárané bolo (kováčsky zvar).
Autor článku: Vladimír Gondáš
Zdroje: Tiszai Egyházkerület / 15. Kishonti egyházmegye 1862, XXXIII.7. /
Gömör zo dňa 4.3.1894
Gömör – Kishont zo dňa 11.6.1896
Gömör – Kishont zo dňa 15.9.1892
Gömör – Kishont zo dňa 6.4.1893
A Magyar Mérnök- és Építész-Egylet Heti Értesítője, 1893 (12. évfolyam, 1-40. szám)
Gömör – Kishont zo dňa 6.6.1893
Fotografie sú ilustračné, zdroj: Borovszky Samu: Magyarország vármegyéi és városai GÖMÖR-KISHONT VÁRMEGYE a antikvarium.hu
NENECHAJTE SI UJSŤ
