FOTO: Na lučenskom námestí privítali bronzového medailistu Miloša Kelemena

LUČENEC - Námestie republiky v Lučenci v stredu (23. 2.) popoludní žilo hokejom. Uskutočnilo sa tam stretnutie s bronzovým medailistom Milošom Kelemenom, ktorý spolu hokejovou reprezentáciou Slovenska vybojoval cenný kov na nedávnych olympijských hrách v Pekingu.

Článok pokračuje pod reklamou.

Akciu zorganizovali rodičia úspešného rodáka z centra Novohradu spolu s mestom.

"Zorganizovali sme to, aby aj deti videli, že šport má význam a tiež sa chcem podeliť o úspech. Som rád, že sa táto akcia usporiadala. Je naozaj príjemné tu byť," povedal Miloš Kelemen, ktorého v Lučenci privítal húf fanúšikov a fanúšičiek a spoločnosť mu robili aj mladé hokejové talenty z HC Lučenec.

ČÍTAJTE AJ: Poznáme prvého kandidáta na župana, dnes oznámil svoj záujem stať sa predsedom BBSK

Miloš na verejnosti pútal pozornosť, každý chcel fotku alebo autogram. Niektorí sa chceli dostať čo najbližšie k olympijskému bronzu.

"Koľkí mi už do medaily zahryzli? Nikto, len ja. Vyzerá, že je to originál," zavtipkoval útočník BK Mladá Boleslav, ktorý v uplynulých dňoch spôsobil s celou hokejovou reprezentáciou ošiaľ.

"Svoje účinkovanie na olympiáde hodnotím pozitívne. Vyhrali sme historický bronz, zišla sa super partia. Tri týždne boli síce dlhá doba, ale stálo to za to," skonštatoval Kelemen.

Bronzový medailista sa prihovoril davu z pódia a potom sa vybral do blízkej kaviarne, kde ochotne rozdával podpisy a fotil sa s fanúšikmi.

ROZHOVOR S MAMOU MILOŠA KELEMENA

Renáta Kelemenová: Nespali sme, držali sme palce a aj sme si od šťastia poplakali

Ako sa cíti mama bronzového medailistu z OH v Pekingu?

Tie pocity sa nedajú opísať. Veľmi sme to prežívali. Nespali sme, držali sme palce, hypnotizovali puk a aj sme si od šťastia poplakali. Bolo to krásne a veľmi sa tešíme. Rodičia chlapcov celého tímu môžu byť hrdí, že sa im podaril takýto úspech.

Aký je váš recept na vychovanie úspešného športovca?

Výdrž a podpora. Tie ranné vstávania, viazanie šnúrok a niekedy aj plač. To všetko sme museli spolu vydržať. Mali sme šťastie, lebo Miloša hokej bavil a na tréningy i zápasy sa tešil.

Nebolo to však vždy jednoduché. Rodičia by mali vydržať a spraviť pre deti maximum. Nie je to len o peniazoch, ale aj o chuti a vôli.

Miloš vám daroval puk, ktorý na vlaňajších majstrovstvách sveta poslal do ruskej brány. Máte doma dosť miesta na jeho úspechy?

(smiech) Zatiaľ áno. Mám to uložené na okne a keď sa ráno prebudím, tak vidím všetky tie puky a ocenenia, ktoré dostal. Som na neho veľmi hrdá a teší ma, že už v takom mladom veku dosiahol také úspechy.