Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Protesty proti pripravovaným legislatívnym zmenám a ďalším krokom vlády sa na Slovensku konali opäť. Vo štvrtok (25. januára) podvečer obyvatelia našej republiky na námestiach vyjadrovali svoj nesúhlas.
Piaty protest v Rimavskej Sobote na Námestí Mihálya Tompu aj tentokrát zorganizovala občianska iniciatíva Rimavská kaviareň. Na rimavskosobotský protest prišli aj ľudia z okolitých miest a obcí, napríklad z Hnúšte, Tisovca či Revúcej. No stretnúť ste tu mohli aj obyvateľov z Bardejova, Michaloviec i Šarišských Michalian.
Rečníkov pred okresným súdom v našom meste bolo viac. Vystúpili rimavskosobotskí aktivisti, no i hostia, ktorí pricestovali aj z väčšej diaľky. Ako prvý dostal slovo akademický maliar a pedagóg na Akadémii umení v Banskej Bystrici Štefan Baláž.
Článok pokračuje pod reklamou
"Zažívame neľahké časy, nie však prvýkrát a možno nie ani poslednýkrát. Za posledných viac ako 30 rokov sme zažili všeličo, lepšie, aj horšie časy. V snahe kultivovať demokratické princípy je beh na dlhé trate. Ideály, ktoré v sebe nosíme, treba permanentne obnovovať a potvrdzovať. Patrím k tej generácii, ktorá naplno zažila totalitné časy jednej strany a jedného správneho názoru, aj časy demokratickej diskusie a rozmanitosti. Môžem porovnávať na základe vlastných skúseností,“ uviedol.
Počas zhromaždenia svoj názor vyjadrovali protestujúci nielen transparentmi, ktoré držali nad hlavami, ale aj hromadnými pokrikmi, ako napríklad: „My sme tu doma!“, „Hanba!“ alebo „Fuj, Fico!“
Na pódium sa postavila aj dlhoročná riaditeľka Evanjelického gymnázia v Tisovci a laureátka Štátneho vyznamenania prezidenta Slovenskej republiky Helena Pašiaková. "Vystupujem v dvojjedinnej úlohe, ako pedagogička a stará mama. V rokoch 1992 – 2017 som bola riaditeľkou Evanjelického gymnázia v Tisovci. Okrem mnohých vecí, ktorými si škola získala dobré meno na Slovensku i zahraničí, boli vytvorené podmienky aj pre občana demokratickej spoločnosti. Chodím sem, pretože sa mi nepáči, ako súčasná moc ničí štát a doslova sa nám aroganciou vysmieva. Z dlhodobého hľadiska jedným s účinných prostriedkov proti pôsobeniu takýchto obskúrnych figúrok je postaviť železnú oponu, a tou sú sebavedomí, kriticky mysliaci občania. Som rada, že zástupcovia mladých sú tu a nie je im ľahostajné, ako bude naša krajina vyzerať,“ vyjadrila sa Pašiaková.
Po jej boku po celý čas stáli aj študenti tisovského gymnázia a tiež kolegyňa, učiteľka dejepisu a občianskej náuky na EGT Jarmila Šmecková. "V duchu tradície našej školy a kvôli môjmu slobodnému zameraniu tu jednoducho musím, a chcem byť. O demokracii učím, že musí byť trpezlivá. Dnes je však dôležité, aby sme v nej boli ostražití. Prajem si, aby naši žiaci, deti, mali skúsenosť nielen so znásilňovaním inštitúcií štátu. Prajem si, aby dokázali samostatne myslieť, ale najmä, aby sa dokázali postaviť, ak sa im nepáči spôsob, akým sa predstavitelia štátu správajú ku svojim občanom. Chceme slušné a demokratické Slovensko,“ uzavrela pedagogička.
O záverečné slovo sa prihlásil hosť z Banskej Bystrice Maroš Chmelík, riaditeľ Centra komunitného organizovania, ktoré vytvára priestor pre efektívnu spoluprácu medzi občanmi, samosprávou a podnikateľským sektorom s cieľom rozvoja komunít, zakladateľ iniciatívy Inokraj alebo Nie v našom meste, tiež stál pri zrode kníhkupectva Artforum a je aj súčasťou LGBTI+ komunity.
"Keby som mal dnes adresovať listy pre ľudí vo vysokej politike, ktorí hrubo šliapajú po hodnotách môjho demokratického spravodlivého Slovenska, pravdepodobne by mi odpadla ruka. Ak si mám však vybrať s ´cream de la creme´, napísal by som krátke listy týmto štyrom ľuďom – premiérovi, ministrovi vnútra, predsedovi parlamentu a ministerke kultúry,“ povedal s tým, že jeho listy by obsahovali mnoho slov s vyjadrením hanby, so žiadosťami o riešenie situácií i odstúpenie z funkcií.
NENECHAJTE SI UJSŤ
