Gemersko-malohontské folklórne slávnosti, Klenovská rontouka, majú za sebou po uplynulom víkende už 38. ročník. Tento rok sa organizátori zamerali nielen na oslavu folklóru, ale aj na zvyky počas jánskej noci či na zvyky pracovného charakteru, ktoré naši predkovia vykonávali v minulosti od jari do jesene. Na pódiu sa vystriedalo aj folklórne súbory z blízka i ďaleka, medzi ktorými bolo i niekoľko jubilantov z regiónu.
Návštevníci však okrem bohatého programu na hlavnom pódiu mohli ochutnať rôzne gastronomické špeciality z dvorov, nakúpiť remeselné výrobky na Jarmoku, ale aj dozvedieť sa význam mlieka a mliečnych výrobkov na zdravie a organizmus človeka.
Prvý deň Klenovskej rontouky však patril hlavne Jánom, jánskym piesňam a zvyklostiam. Dávne povesti, ktoré sa viažu k tejto najkratšej noci v roku neobišli ani Klenovec. Jednu z nich prezradila aj dramaturgička slávností. „V Klenovci je taká povesť, že sa na Jána otvárala Jánošíková skala, kde má Jánošík ukrytý poklad, ale či je to pravda neviem, lebo nikto sme na ten Vepor nešli,“ povedala s úsmevom Zvarová. V piatok si vo večernom programe zatancovalo aj niekoľko nositeľov mena Ján s folkloristkami.
Na rontouke odovzdávali aj ocenenia
Keďže Klenovská rontouka je slávnostným podujatím, na ktorých sa väčšinou odovzdávajú ocenenia, nebolo výnimkou ani toto folklórne, kde medzi ocenenými prevažovali Jánovia. Z rúk starostky Klenovca Zlaty Kaštanovej si ocenenie Čestné občianstvo obce odniesol autor klenovskej „hymny“ Ján Hruška. Cenu obce získal aj kolektív Ľudovej hudby Jána Demeho. Cenu starostky obce získal učiteľ Ján Roman ako aj Ján Machava, dlhoročný pracovník kina, ktorý svoj život zasvätil filmu. Medzi ocenenými bola aj samotná dramaturgička slávností Stanislava Zvarová, ktorá si z rúk starostky prevzala Cenu obce. Ako povedala pre Rimava.sk ocenenie bolo pre ňu veľmi prekvapivé. „Dozvedela som sa to až od ostatných, keďže sa o tom rozhodovalo na zastupiteľstve v takom predrontoukovskom čase,“ podotkla Zvarová, ktorá sa snaží, aby tradičná ľudová kultúra i folklór boli ohnivkom rozvoja cestovného ruchu, ktorý môže napomôcť celému regiónu. „Keď sa budeme vzájomne podporovať, tak si vieme aj vzájomne pomôcť,“ doplnila.
Jubilanti, jubilanti, jubilanti
Skôr ako sa slova na hlavnom pódiu ujali folkloristi – jubilanti, sa o dobrú náladu a rozprúdenie krvi postarali muzikanti Bartošovci z Čierneho Balogu. „Bartošovci to je príliv energie, dobrej nálady a oni naozaj rozohrajú každú žilku a radi sem chodia. Boli tu aj minulý rok a dobre sa tu cítili a to som rada, že tu máme aj takýchto muzikantov,“ poznamenala dramaturgička. „Mal som desať rokov, keď ma otec začal učiť hrať na husliach a spievať piesne. Potom som s ním začal chodiť po svadbách, zábavách či slávnostiach,“ priblížil pre Rimava.sk vedúci kapely Slavomír Bartoš. Ako ďalej uviedol, okrem domáceho publika či už v Detve, Bojniciach alebo Východnej sa predstavili už aj v zahraničí ako v USA, Rakúsku, Španielsku a aktuálne sa chystajú na festival do Poľska. Rovnako ako Slavomírov otec má svojich nasledovníkov, nie je tomu inak ani u ďalšej generácie Bartošovcov. „Aj my už máme svojich nasledovníkov, svojich synov. Taktiež vystupujeme už aj s nimi“ avizuje Slavomír.
Po Bartošovcoch sa v hlavnom večernom programe predstavili a svoje okrúhliny oslávili folkloristi z jednotlivých súborov, ako inak tancom a spevom. Návštevníkom svoje dychvyrýžajúce a energiou plné vystúpenia predstavil 45-ročný FS Rimavan, rovnako „starý“ FS Vepor, 30-ročný FS Tisovec a o pár rokov „mladší“ FS Sinec, ktorý slávi 30. výročie. Posledným jubilujúcim bol zvolenský 50-ročný FS Marína, ktorý dal prvú bodku za hlavným programom. Tú druhú a aj poslednú „napísal“ za 38. ročníkom folklórnych slávností Poddukeľský umelecký ľudový súbor PUĽS z Prešova s programom Návraty.
Nedeľa, tretí a teda posledný deň podujatia patril tradične Službám Božím v kostole ECAV, kde sa v hudobno-speváckom programe s názvom Ženy opäť predstavil ĽH FSž Marína zo Zvolena.
Zdroj: Rimava.sk (Rimava.sk je mediálnym partnerom podujatia)
Pri sponzorovaných a reklamných článkoch Rimava.sk štandardne uzatvára komentáre.