No active "ca-sidebar-197687" sidebar

FS Vepor oslávi svoje 45. výročie galaprogramom Koť sa kľenovśaňe...

vepor187 členov, 26 muzikantov, 24 spevákov, 15 heligonkárov, 31 uzavretých manželstiev či desiatky úspechov umocnené nespočetným množstvom vystúpení nielen doma, ale aj v zahraničí. To je štatistika Folklórneho súboru Vepor, ktorý si tento rok pripomína 45 rokov svojej činnosti. Toto okrúhle výročie oslávi galaprogramom Koť sa kľenovśaňe 11. až 12. novembra v Klenovci.

Počiatky súboru však siahajú až do roku 1951. „Ako dobrovoľné – záujmové teleso Vepor sa spomína už v roku 1963, v roku 1964 sa predstavili vo Východnej. Opätovne sa vo Východnej predstavili v roku 1967 ako folklórna skupina z Klenovca, so svojimi sólistami Jánom Trnavským, ktorý bol aj prvým umeleckým vedúcim i choreografom, a Jánom Bejticom,“ uviedla pre Rimava.sk umelecká vedúca súboru od roku 1989, Stanislava Zvarová, ktorá túto pozíciu vykonáva spoločne so svojim manželom Jaroslavom. Ako priblížila, Trnavský stojí aj za jednou z prvých choreografií, Zbojnícky tanec, ktorý si súbor v repertoáre na počesť umeleckého vedúceho zachováva dodnes. Počas jeho činnosti vznikla mužská spevácka skupina.

Počas existencie súboru sa v jeho radoch vystriedalo 187 členov, ktorí v ňom pôsobili viac ako dva roky. Za to obdobie podľa Zvarovej so súborom spolupracovalo množstvo ľudí, ako Ján Trnavský, Miroslava Múková, Mikuláš Senko, Gustáv Nikel, Ladislav Zákalický, Igor Kovačovič, Jaroslava Lajgútová, Jaroslav Piliarik, Stanislava Zvarová, Pavol Bútor, Tibor Mahút, manželia Pavligovci.

Trojciferné číslo členov vo FS Vepor svedčí aj o tom, že v Klenovci nebola núdza o muzikantov. Za zmienku stojí primáš Imrich Oláh Dróto, ktorý sa vďaka svojej jedinečnej variačnej technike dostal do povedomia, nakoľko jeho hru nahral Československý rozhlas. „Známym cimbalistom bol Vojtech Cibuľa - Béluška, ktorého Béluškov cimbal spracoval Svetozár Stračina. Primášom ľudovej hudby bol aj učiteľ Michal Jakub, ktorý zozbieral piesňový materiál pre spevákov,“ priblížila Zvarová, podľa ktorej v súbore pôsobili primáši Karol Radič, Maroš Krnáčik, Peter Oláh. Ako doplnila v súčasnosti ľudová hudba pracuje v zložení: primáš Ján Deme, kontra Milan Oláh, kontrabas Ján Oláh, cimbal Ondrej Radič. Podľa umeleckej vedúcej v súbore pôsobí aj mladá ľudová hudba v zložení: primáš David Oláh, husle Patrik Deme, kontra Milan Oláh ml., kontrabas Ján Oláh ml, cimbal Ján Deme ml.

Podobne sú na tom aj speváci. V súbore pôsobila sólistka speváčka Vierka Kováčová a od roku 1977 Stanislava Zvarová, rodená Kochanová. Medzi ďalších sólistov patria Ján Vrbinský, Ľubomír Zvara, Lucia Zvarová, Paula Vrbinská. Za sólistami však nezaostáva ani Mužská spevácka skupina, v ktorej sa vystriedalo 24 spevákov, 15 heligonkárov – z toho v súčasnosti pôsobí duo Ľubomír Zvara a Ján Kožiak. „Heligónka je obľúbeným hudobným nástrojom aj tanečníkov, z ktorých aj v súčasnosti hrajú Jozef Bulka, Viktor Brádňanský, Kristian Pockľan, Tomáš Plavucha,“ poznamenala Zvarová a dodala, že od roku 1993 vznikla ženská spevácka skupina, v ktorej sa vystriedalo 16 žien. Ako zároveň spomenula so súborom spolupracovali sólisti inštrumentalisti v hre na fujare, Milan Katreniak a Peter Chmelko.

História súboru to však nie sú len speváci, muzikanti či tanečníci. Folklórny súbor Vepor má na „svedomí“ aj desiatky uzavretých manželstiev. Takpovediac veporské áno si povedalo až 31 párov, ktoré vznikli práve vďaka folklórnemu súboru. „V súčasnosti v súbore tancujú deti z týchto súborových manželstiev, a to: Tomáš Dovala, Denisa Parobeková, Lucia Zvarová. Pokračovateľmi tanečnej tradície svojich rodičov v súčasnosti sú Zuzana Karabínošová, Michal Jakabšic, Viktor Brádňanský,“ ozrejmila umelecká vedúca.

Doteraz sme Vepor predstavili z jeho organizačnej stránky, ktorá jeho priaznivcom nie je možno až tak známa. Tou stránkou, ktorá je „viac na očiach“ ich publiku sú vystúpenia. Vepor sa pravidelne prezentuje na Gemersko – malohontských folklórnych slávnostiach – Klenovská Rontouka. „Predstavil sa na festivaloch vo Východnej, Detve, Heľpe, Terchovej, Očovej, Hontianskej paráde v Hrušove, v Rejdovej, na Koliesku v Kokave nad Rimavicou, v Podzámčoku, na Dedine ožíva v Drienčanoch či Novohradských folklórnych slávnostiach v Lučenci,“ povedala Zvarová, podľa ktorej je súbor i spoluorganizátorom obecných podujatí: Stavanie mája v Klenovci, Cezhraničný hudobný festival Návraty k hudobným tradíciám, Jánošík na Vepri, Pokoj ľuďom dobrej vôle, Silvestrovská estráda, Fašiangy.

Vystúpenia súboru však mohli zažiť aj v zahraničí. „Súbor svoj prvý zahraničný zájazd absolvoval ku Slovákom do Vojvodiny v roku 1978. Za 45 rokov sa predstavil divákom v 17 štátoch Európy a to: v Juhoslávii, Francúzsku, Španielsku, Luxembursku, Dánsku, Monaku, Grécku, Nemecku, Srbsku, Chorvátsku, Rumunsku, Čiernej Hore, Taliansku, Ukrajine, Maďarsku, Čechách, Poľsku. Celkovo súbor absolvoval 82 zahraničných zájazdov,“ podotkla.

Za viac ako štyri desaťročia má Vepor na svojom konte aj množstvo úspechov, ktoré získal doma i v zahraničí. Ocenenia si podľa Zvarovej odnášali nielen z okresných, krajských či národných, ale rovnako aj z celosvetových podujatí. To najaktuálnejšie získané v tomto roku si odnášali z regionálnej súťaži hudobného folklóru, kde získali šesť zlatých pásiem, s postupom na krajskú súťaž. „Na krajskej súťaži hudobného folklóru sme získali bronzové, strieborné a zlaté pásmo získala mužská spevácka skupina,“ dodala Zvarová.

Tvorba Folklórneho súboru Vepor je zameraná hlavne na spoznávanie svojej histórie, tradičnej ľudovej kultúry svojej obce a regiónu Gemer – Malohont. V repertoári tak máme okrem ľudových tancov, piesní a hudby z Klenovca, a širšieho regiónu Gemer – Malohont aj tance z Terchovej na počesť Juraja Jánošíka, ktorý sa spája s Klenovcom, tiež Goralská oblasť, nakoľko pod Veprom žilo 7 goralských rodín a na spomienku Novoklenovčanov, ktorí žili v Podkarpatskej Rusi, zachovávame aj Rusínske ľudové piesne a tance. Z blízkych regiónov máme v repertoári aj tance z Horehronia a Podpoľania. Okrem tancov a piesní sa súbor zameriava aj na spracovania kalendárneho a rodinného obradového folklóru.

Zdroj: Rimava.sk, FOTO: Archív FS Vepor


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross