No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Gemer-Malohont a jeho zašlá sláva baníctva

Región Gemer-Malohont nemá len bohaté prírodné, ale aj nerastné bohatstvo. V jeho okolí kedysi prekvitalo baníctvo, čoho dôkazom sú i názvy niektorých obcí, v ktorých sa v minulosti ťažili rôzne nerastné suroviny. A práve baníctvu bude v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote patriť mesiac máj. V rámci predmetu mesiaca vystavia monografiu baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907 venujúca sa dejinám a súčasnosti baníctva v regióne. Vystavená bude v priestoroch od 2. do 31. mája.

„Monografia baníctva zákonne spojených žúp Gemer a Malohont vyšla ako 1. časť Monografie baníctva a hutníctva žúp Gemer a Borsod. Župa Borsod sa nachádzala na území dnešného Maďarska (oblasť miest Miskolc, Ózd a Kazinczbarcika), na severe susedila so župou Gemer,“ priblížila knihovníčka múzea Iveta Krnáčová. Ako poznamenala, knihu vydal Oblastný výbor Borsod-Gemer Štátneho maďarského baníckeho a hutníckeho spolku v Banskej Štiavnici v roku 1907 a je písaná v maďarčine.

Podľa jej slov z poverenia vydavateľa monografiu zostavil banský inžinier Gusztáv Eisele, tajomník vydavateľa. „Monografia sa venuje dejinám a súčasnosti baníctva v regióne Gemer-Malohont, taktiež baníctvu vo vzťahu k zemepisu, vodohospodárstvu, mineralógii, doprave, ďalej baníckemu inžinierstvu a právu. Text monografie je priebežne doplnený 74 čierno-bielymi fotografiami. Prílohou knihy je osobitne vytlačený a zviazaný súbor 48 technických banských výkresov,“ vysvetlila Krnáčová s tým, že monografia je venovaná in memoriam grófovi Jurajovi Andrássymu z Krásnej Hôrky. Ako dodala, venovanie i podobizeň grófa sú umiestnené na protititulných listoch.

Juraj Andrássy mal veľkú zásluhu na rozvoji baníctva a hutníctva v Gemeri. Bol 46 rokov záslužným predsedom spišsko-gemerských banských mešťanostov. Vybudoval významnú železiareň v Drnave a bol iniciátorom výstavby železníc v Gemeri-Malohonte (dve vetvy regionálnych železníc: Bánréve – Plešivec – Rožňava – Dobšiná a trať Jesenské – Tisovec boli vybudované až po jeho smrti, v roku 1874). V rokoch 1838 - 1842 bol županom Gemersko-malohontskej župy. Bol tiež významným podporovateľom vedy a umenia. Podporil založenie Maďarského národného múzea v Budapešti a v roku 1825 podporil sumou 10 tisíc zlatých založenie Uhorskej akadémie vied v Budapešti. Bol jej členom a jedným z predsedov. Je zobrazený i na reliéfe sochára Barnabása Hollóa „Založenie Uhorskej akadémie vied 3. novembra 1825“, ktorý je vystavený v priestoroch múzea.

Zdroj: Rimava.sk


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross