Menu
Vedeli ste, že obuvníctvo bolo v minulosti jedným z najrozšírenejších remesiel na Slovensku? A vedeli ste, že Gemer-Malohont patril v 19. storočí medzi regióny s najväčším počtom obuvníkov v rámci Slovenska? Ak nie, tak históriu tohto remesla ako aj predmety spojené s obuvníctvom vám priblíži predmet mesiaca október v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Predmety spojené s obuvníckym remeslom (šidlá, nože, zrezávače kože, kladivká, hladidlá...) si v priestoroch múzea môžete pozrieť od 1. do 31. októbra. Rimava.sk o tom informovala etnografka múzea, Ľudmila Pulišová, podľa ktorej sa tieto predmety v etnografickom fonde nachádzajú od roku 1995.
Podľa jej slov obuvníctvo je remeselná a domáca výroba a oprava obuvi, ktoré sa vyvinulo zo ševcovstva, zaoberajúceho sa spracovaním kože a výrobou jednoduchej obuvi, v 19. storočí. „Po svojom vzniku sa obuvnícke remeslo stalo popri čižmárstve, krajčírstve, kováčstve, mlynárstve a mäsiarstve jedným zo šiestych najrozšírenejších remesiel na Slovensku. Obuvníci šili najmä koženú mužskú, ženskú a detskú obuv. Mnohí sa ako pomocníci učili u obuvníckych majstrov a kým mohli začať remeslo samostatne vykonávať museli si najprv u majstrov odpracovať určitú pomocnícku dobu,“ priblížila Pulišová. Ako ďalej spomenula, keďže v 2. polovici 19. storočia, konkrétne v roku 1872, došlo k zrušeniu cechov, obuvníci, podobne ako príslušníci iných remesiel, sa začali organizovať v spolkoch. „Už v roku 1873 vznikol obuvnícky spolok v Rimavskej Sobote a v Revúcej, v roku 1874 v Ratkovej a v roku 1876 v Rožňave, pričom Gemer-Malohont patril k regiónom s najväčším počtom obuvníkov v rámci Slovenska,“ avizovala etnografka.
Rozvoj obuvníckeho remesla pretrvával do obdobia 1. ČSR, kedy dochádza pod vplyvom vznikajúceho obuvníckeho priemyslu a továrenskej výroby obuvi ku kríze, keďže väčšina obuvníkov bola nútená preorientovať sa na opravu továrensky vyrobenej obuvi, prípadne museli svoje dielne zatvoriť. Mnohí si podľa Pulišovej našli inú zárobkovú činnosť, ako to vidieť na príklade obuvníka Lukáša Šóľu zo Sušian, ktorý sa začal venovať predaju smaltovaného riadu. „Tu možno hľadať i začiatok postupného úpadku obuvníckeho remesla, ktoré zaniklo v 50. rokoch 20. storočia,“ doplnila.
Po tomto období začali postupne do zbierkových fondov múzea pribúdať i jednotlivé kusy obuvníckeho náradia – šidlá, nože, zrezávače kože, kladivká, hladidlá... Väčšia zbierka sa stala súčasťou etnografického fondu múzea v roku 1995. Získané náradie používal podľa etnografky obuvník Desző Bán Bódi (1901 – 1983) z Tomášoviec. Po roku 2000 sa zbierkový fond rozšíril o časť náradia a výrobkov obuvníka Juraja Aláča (nar. 1901) z Bakty, Matúša Šuleka (1894 – 1971) z Kyjatíc a Samuela Králika (1877 – 1963), ktorý mal svoju dielňu na Cukrovarskej ulici v Rimavskej Sobote.
Obuvnícke náradie obuvníkov z Rimavskej Soboty, Tomášoviec, Bakty či Kyjatíc si môžete v priestoroch múzea pozrieť od 1. do 31. októbra, od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00 hod. Od 1. októbra je múzeum cez víkendy zatvorené.
Zdroj: Rimava.sk
