Menu
Ako ste sa dnes vyspali dikóve? Alebo sa akurát na dereži ovaľujete? Aj s takýmito výrazmi sa môžete stretnúť v obciach nášho regiónu. My vám zopár z nich predstavíme a rovnako aj priblížime ich význam, aby ste tak pri vašich potulkách Gemer-Malohontom nenatrafili na nedorozumenia.Nárečie k regiónu jednoducho patrí. A hoci sú jednotlivé dedinky od seba vzdialené čo by ste kameňom dohodili, v každej z nich sa stretnete so špecifickým slovom. Poďme ale na to postupne. Nárečie Gemer-Malohontu patrí do stredoslovenského nárečia a konkrétne do južnej skupiny západného, ale aj stredného Gemera. Tam patrí nárečie sušianske, rimavské, Blžskej doliny, nárečia na hornej Rimavici ako aj nárečie Ratkovskej doliny či Muránskej doliny. Patria sem však aj nárečia spoločných skupín, kam sa radia južné okresy s pravužujúcim maďarsky hovoriacim obyvateľstvom.
Z toho je zrejmé, že nárečie na Gemer-Malohonte je rozmanité. No určite ste sa s niektorými výrazmi už stretli. Začneme snáď tým najznámejším. Kto nepočul alebo dokonca nepozná výraz „ni“, tak ten akoby v regióne ani nebol 🙂 Slovo, ktoré používa takmer každý, kto má korene v Gemer-Malohonte. A čo vlastne opisuje? Výraz „ni“ znamená nie, teda nesúhlas. Tento výraz sa najčastejšie používa v srdci Gemer-Malohontu. A aby sme to ešte viac posunuli do toho nárečia, tak niektorí používajú aj spojenie, respektíve ako odpoveď: šuo? ni!, teda čo? nie! Veríme ale, že takúto odpoveď nebudete mať pri potulkách lesmi v regióne kde dakody môžete naraziť aj na mókušku. O čom je reč? Hovoríme o veveričke – mókuške, ktorú dakedy – dakody môžete v lesoch postretnúť. A na tú turistiku v prírode nezabudni zobrať aj svojho tetkoša, teda uja či strýka.
A čo si nabaliť na turistiku do ruksaku? Ak vaše kroky do prírody povedú od obce Teplý Vrch, tak možno vám domáci nabalia kongresouke, teda hrušky. No a k dobrému obedu by sa určite hodili śerešňe, ako inak čerešne. A v okolí Tisovca by vám na dobrý lekvár určite doporučili len tie najlepšie durandzie – sortu neskorých sliviek. Pri vychutnávaní si durandzijí alebo nejakej kongresouky vám môže zo stromu spievať śervení strakoš alebo spisovne červený hýľ obyčajný, ktorý patrí medzi spevavce.
Po dobrom obede sa patrí mať aj siestu, najlepšie s nejakým lahodným kúchnom – veľkým okrúhlym prázdnym koláčom alebo s bábove – závinom s rôznymi plnkami. Potom sa už len natiahnuť na poúsťeľ – posteľ, prípadne sa prikryť mochovou duchnou – perinou naplnenou páperím alebo si len oddýchnuť na gube – prikrývke z ovčej vlny. Ale tí pohodlnejší sa môžu ovaliť (ľahnúť si) na díkove alebo dereži – pružinovej pohovke.
Zdroj: Rimava.sk, Katarína Balleková, Miloslav Smatana – Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, FOTO: Robert Piatrik
