Menu
HALIČ – Už päť rokov funguje v Haliči pri Lučenci hotel Galicia Nueva, ktorý vznikol rozsiahlou rekonštrukciou tamojšieho forgáchovského zámku. V porovnaní s rokom 2016 narástol nielen počet zamestnancov, ale podarilo sa rozšíriť i počet poskytovaných služieb. O podrobnostiach informovala Rimava.sk manažérka hotela Martina Litavská.
„Tým, že sa zrevitalizoval lesopark pri zámku a otvorila sa tam ďalšia prevádzka – altánok, vznikli aj nové pracovné miesta. Okrem toho pribudli tenisové kurty, heliport aj minizoo. Do zámockého rybníka boli nasadené kapre, sumce i šťuky a je tam možné člnkovanie či športový rybolov vo forme ‚chyť-pusť‘,“ vymenovala Litavská niektoré novinky hotela.
Čo sa týka presného počtu zamestnancov, ako v septembri 2016 informoval portál Teraz.sk, na začiatku prevádzky hotela ich bolo okolo 50. V súčasnosti sa ich počet podľa manažérky pohybuje v rozmedzí zhruba od 60 do 80. „Závisí to aj od sezóny. Počas hlavnej svadobnej sezóny musíme prijímať i ‚dohodárov‘, ktorí však nie sú zamestnancami na trvalý pracovný pomer,“ vysvetlila.
Článok pokračuje pod reklamou
Fungovanie hotela podľa nej veľmi ovplyvnila koronakríza, ktorá sa začala v marci minulého roka. „Boli sme donútení dvakrát zatvoriť zámocké brány, počas prvej aj druhej vlny. Našťastie, vďaka ústretovosti zamestnávateľa sme nemuseli prepustiť ani jediného zamestnanca. Prakticky celá svadobná sezóna sa nám však posunula z roku 2020 do aktuálneho roka a teraz sa zase začínajú presúvať na rok 2022,“ priblížila.
Práve zameranie na organizovanie svadobných hostín je jednou zo špecializácií hotela. Podľa Litavskej sa svadobná sezóna na zámku začína ihneď po pôste a najvyťaženejšími mesiacmi z tohto hľadiska sú apríl až august. „Vtedy je svadba naozaj skoro každý víkend. Tohto roku, keďže nevesty sa naozaj chcú vydávať, máme svadby nielen cez víkendy, ale aj počas sviatočných dní cez týždeň, vo štvrtok či piatok,“ ozrejmila Litavská.
Podobne ako na začiatku prevádzky, aj v súčasnosti má hotel 50 izieb a apartmánov. Okrem nich je hosťom a ďalším návštevníkom k dispozícii krytá dvorana Arcadia, reštaurácia Rosalia či vináreň Nicolaus, „Pri nej nám pribudol presklený altánok v historizujúcom štýle, pre ktorý stále hľadáme vhodný názov v latinčine, z ktorej všetky naše pomenovania vychádzajú,“ povedala manažérka.
Okrem Slovákov hotel vyhľadávajú aj cudzinci. „Mali sme tu svadbu, na ktorej časť hostí bola až z Filipín. Dá sa však povedať, že pre nás je už bežné, keď tu vidíme Japoncov, Číňanov, Kórejčanov, Indov, Pakistancov či Mexičanov. Aj viaceré svadby sú medzinárodné a celkovo sa náš zámok začal viac profilovať ako svadobný,“ doplnila.
Keďže zámok je čoraz vyhľadávanejší ako miesto na konanie aj väčších svadobných osláv, prípadne je záujem o dve podujatia v jednom termíne, prevádzkovatelia sa rozhodli ubytovacie kapacity v Haliči ešte zvýšiť. Na to by mala slúžiť budova pod hradným kopcom, ktorá v minulosti slúžila ako manufaktúra. Aktuálne v nej prebiehajú rekonštrukčné práce, vďaka ktorým by v nej malo vzniknúť ďalších 40 izieb a iné priestory vhodné na rôzne akcie.
Počas rozsiahlej rekonštrukcie v rokoch 2006 až 2016 bol kompletne obnovený celý zámok a v období ďalších piatich rokov boli podľa Litavskej už len dolaďované detaily. Koncom roka 2016 pribudla rozmerná drevená baroková brána, neskôr boli hore na priečelí inštalované dve nové sochy. Novinkou je i socha Márie Terézie na bastióne pred zámkom, ktorá je však zatiaľ iba zapožičaná.
„Čo sa týka bastiónov, na pravej aj ľavej strane boli takisto osadené ďalšie sochy. Tiež v interiéri zámku na hlavnom schodisku pribudli mramorové sochy, busty a iné prvky,“ dodala manažérka.
Zámok môžu navštíviť aj ľudia, ktorí v ňom nie sú ubytovaní. Slúžia na to pravidelné prehliadky v pondelok a nedeľu. Jedna prehliadka trvá hodinu a zúčastniť sa na nej môže maximálne 15 osôb. Súčasťou je napríklad i návšteva najvyššieho miesta na zámku nad kupolou, odkiaľ je pekný výhľad na okolitú krajinu. Prevádzkovatelia zdôrazňujú, že na prehliadky je nevyhnutné vopred sa objednať.
Prvá písomná zmienka o Haličskom hrade je z roku 1321, najstaršia fortifikácia na tomto mieste teda vznikla ešte pred uvedeným rokom. Vlastníkmi bol rod Losonczyovcov. Počas bojov medzi stúpencami Matúša Čáka a uhorského kráľa Róberta bol vypálený a obnovený bol až v roku 1386. Neskôr bol opäť zbúraný, na začiatku 16. storočia však bol zase obnovený. Keďže ale šlo o nepovolenú stavbu, v r. 1544 došlo k tretiemu zbúraniu hradu, aby nemohol slúžiť ako útočisko pre povstalcov.
Súčasná podoba objektu má korene v r. 1612, keď ma mieste trikrát zbúraného hradu dal uhorský palatín Žigmund Forgách postaviť opevnený šesťkrídlový zámok. V rokoch 1736 až 1750 bol barokovo prestavaný a jeho obranná funkcia ňou bola výrazne potlačená.
Článok pokračuje pod reklamou
Forgáchovcom patril hrad od r. 1554 až do r. 1948, keď prepadol v prospech štátu. Od r. 1955 do r. 1964 bol zámok rekonštruovaný, avšak napriek plánom na vytvorenie múzea či galérie sa napokon stal sídlom ústavu pre duševne postihnutú mládež. Ten v jeho priestoroch sídlil 28 rokov.
V roku 1993 bol ústav premiestnený do Lučenca a ďalších 13 rokov bol zámok prázdny a chátral. Terajším vlastníkom je spoločnosť IMET, ktorá ho získala v roku 2005 od Banskobystrického samosprávneho kraja za 48 miliónov korún. Následne realizovala jeho kompletnú obnovu s nákladmi ku dnešnému dňu vo výške viac ako 18 miliónov eur.
