Mal 25 rokov, keď narukoval. Písal sa august, 1914. Mladého vojaka Jánosa Habána z Tomašovej po krátkom výcviku, spolu s ďalšími rovesníkmi z dediny, poslali na front v Haliči. Niekoľko týždňov bojoval v prvej línii, až kým mu šrapnel granátu neporanil chrbticu, ruku i nohu a výstrel z pušky ho nezranil na ramenách. Skončil v ruskom zajatí. Po trojtýždňovej strastiplnej ceste sa ocitol na Sibíri, kde ho čakala ťažká práca v uhoľnej bani a na stavbe barakov. Najviac sa však sťažoval na tuhú ruskú zimu, okúsil aj 40 stupňové mrazy. Vtedy mu vraj neraz zmrzla horúca polievka. V zajateckom tábore navštevoval bohoslužby a dokonca aj matematický krúžok – zlé zaobchádzanie nespomína, veď nakoniec, aj samotní ruskí strážnici živorili. Spomienky na vojnové časy zachytil na stránkach svojho denníka, spolu s nimi aj mená spoločníkov, vojenské piesne či zážitky z vojny. Práve tento denník a tiež ďalší osud vojaka Habána je jedným z mnohých, ktorý návštevníkom Gemersko-malohontského múzea opäť o čosi viac priblíži udalosti prvej svetovej vojny. Nielen ako kapitolu v učebnici dejepisu, ale ako smutnú etapu života konkrétnych ľudí z konkrétneho mesta – z Rimavskej Soboty či okolia.
Fotografie vojakov, uniformy, vyznamenania, dobové noviny, zbrane ale aj ručné práce, ktoré vytvorili vojaci v zajatí. Originálne predmety vrátia každého presne o sto rokov dozadu, kedy „veľká vojna“ zasiahla aj (inak pokojné) mesto a priľahlé dedinky. Na front odišli živitelia rodiny, mladí chlapci a chlapi, manželia, otcovia. Mnohí sa nikdy nevrátili, mnohí skončili v zajatí, zranení. Advokát Danis z Ratkovej narukoval ako 35-ročný, tiež smeroval na haličský front. Padol do ruského zajatia a nakazil sa maláriou, ktorá mu spôsobila trvalú srdcovú chorobu. Bol z tých šťastnejších, domov sa vrátil, hoci až po piatich rokoch a ozaj nezabudnuteľnou cestou. „Z Vladivostoku sa dostal do Európy americkou loďou Červeného kríža - z pobrežia Kórei, cez východné a juhovýchodné čínske more, Malajský polostrov, pobrežie Indického oceána, Ceylón, Arabské more, Áden, Červené more, Suez, Alexandriu, Stredozemné more, Triest. Na pevnine cestoval cez Gráz, Linz, Viedeň, České Budějovice, Brno, Ostravu, Žilinu, Vrútky, Zvolen, Lučenec, Fiľakovo, Jesenské a napokon domov, do Ratkovej,“ približuje návštevníkom „dobrodružnú“ cestu kurátorka výstavy Éva Kerényi.
„Odporúčame túto výstavu každému Rimavskosoboťanovi, lebo je to vedomostný obraz aj o dianí v meste a okolí počas prvej svetovej vojny. Múzejníci pritom mysleli aj na najmenších návštevníkov,“ hovorí riaditeľka múzea Oľga Bodorová a vysvetľuje tak, komu je určená veľká trojrozmerná maketa bojiska uprostred miestnosti. Zostavili ju pre deti, podľa originálnej hry – vystrihovačky „Staň sa vojakom“, ktorú našli čitatelia v novinách v roku 1916.
Je toho ešte veľa, pri čom sa na tejto výstave zaručene pristavíte. Veľký portrét cisára Františka Jozefa I., záhadne poškodený na viacerých miestach. Alebo vojnový chlieb z pilín (!!!) pre vojakov, panely, na ktorých sa dočítate všeličo zaujímavé. Viete napríklad, koľko pacientov počas vojny ošetrili v tunajších nemocniciach? Čo bola Liga proti prepychu? Ako pomáhali obyvatelia vdovám a sirotám? Koľko koní bolo zo župy zaradených na vojenské účely? Ako mohol vyzerať pomník padlým vojakom, keby nevyhral práve Makovitsov návrh, na ktorý sa denne dívame na Hlavnom námestí? Pozdával by sa vám niektorý z nerealizovaných návrhov? Po odpovede nemusíte chodiť ďaleko. Až do konca septembra ich nájdete v tunajšom múzeu, ktoré chce aj takto pripomenúť krvavý konflikt, ktorý sa navždy zapísal do dejín ľudstva aj do histórie Rimavskej Soboty...
Zdroj: Rimava.sk