Menu
Základy zbúranej verandy a kľúč, ktorý mohol patriť do zámku jej dvier. To sú dva hlavné výsledky aktuálneho archeologického výskumu pri Petrivaldského vile v Hnúšti. Podľa archeológa Gemersko-malohontského múzea Alexandra Botoša, ktorý ho realizoval, šlo len o malý výskum a prebiehal iba dva pracovné dni.
„Jeho cieľom bolo odkryť základy verandy z dôvodu jej obnovy, aby sa vedelo, v akom rozsahu sa má obnoviť. Základy sa nám podarilo objaviť, sú pomerne chatrné. Ich šírka je asi 40 centimetrov a zaujímavosťou je, že okrem kameňov sú zhotovené zo šamotových tehál a opracovaných kúskov trosky,“ priblížil Botoš.
V rámci výskumu objavili aj schody, ktoré tvorili pôvodný vstup do verandy, a odkryli tiež základy terasy. „Boli zhotovená z liateho betónu, ktorý imitoval kamenné kvádrové murivo,“ dodal archeológ.
Článok pokračuje pod reklamou
Botoš je presvedčený, že veranda pri vile nestála dlho. „Nevidieť ani jej odtlačky na fasáde. Aj na dostupnej historickej fotografii už veranda vykazuje statické poruchy a je situovaná dosť nakrivo. Nie je sa ani čo diviť, keďže základy boli naozaj slabé,“ podotkol.
Nezodpovedanou otázkou zostáva okrem iného podlaha tejto verandy, keďže zo súčasného stavu nie je jasné, ako a z čoho bola vyhotovená. „Medzi terasou a múrom verandy bola pravdepodobne drevená, lebo chýbajú akékoľvek stopy po kotvení trvalejšej podlahy,“ načrtol Botoš s tým, že sa zachovala iba časť kovovej konzoly na vežičke, o ktorú bola prístavba upevnená.
Čo sa týka archeologických nálezov, počas výskumu boli objavené tri fragmenty črepov a železný kľúč. „Našli sme ho pri schodoch, takže je možné, že by mohol byť od pôvodnej verandy,“ ozrejmil archeológ.
Datovanie vzniku samotnej vily sa v rôznych prameňoch uvádza rozlične, niekde sa objavuje už rok 1830. Podľa Botoša však vznikla buď v závere 19. alebo začiatkom 20. storočia. Súhlasí s ním aj regionálny historik a znalec dejín Hnúšte Martin Pliešovský.
„Rok 1830, ktorý sa objavil niekde na internete, je určite chybný, pretože v roku 1867 Petrivaldskí kúpili iba pozemky, čo sa dá dohľadať na stavebnom úrade. Vila bola dokončená v roku 1905, čiže je to secesná budova,“ ozrejmil Pliešovský.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako dodal, Petrivaldskí a Kolesárovci (z tejto rodiny pochádzala manželka Petrivaldského) mali členov rodiny v Amerike a keď tam boli na návšteve, touto architektúrou sa tam inšpirovali. „Petrivaldský si teda dal niečo na ten štýl postaviť aj doma, aby to bolo niečo výnimočné. Dá sa povedať, že vila je zvláštnou a netypickou stavbou nielen v Hnúšti, ale aj v regióne,“ zakončil Pliešovský.
Hoci je Petrivaldského vila jednou z mála zachovaných historických budov v Hnúšti, dosť utrpela za bývalého režimu, keďže po smrti posledného majiteľa Pankráca Petrivaldského sa dostala do rúk štátu. V súčasnosti však už začína dostávať nový šat, čoho znakom je zatiaľ hlavne žiarivá medená strešná krytina. Stavebné práce však prebiehajú aj priamo v interiéri a na dvore, kde pribudla napríklad požiarna nádrž.
Viac o vile sa dozviete v tomto staršom článku.
