Menu
Cestovala po celom Slovensku, aby dokumentovala nevyužívané a chátrajúce šľachtické sídla. Ako sama hovorí, tieto stavby je potrebné zachrániť a vyčleniť peniaze na ich obnovu. Fotografka Jana Šturdíková svoje snímky prezentovala v knihe Châteaux po našom, ktorej druhé, rozšírené vydanie vyšlo práve v týchto dňoch.
Keďže v publikácii sú zastúpené i viaceré chátrajúce pamiatky z našich regiónov, poprosili sme autorku o rozhovor, v ktorom sme sa jej pýtali na viaceré detaily ohľadom jej práce a jej vzťah k nášmu kraju.
V rozšírenom vydaní publikácie Châteaux po našom sme narátali viac ako 20 fotografií z regiónov Gemer, Malohont a Novohrad. Zažili ste počas vašich ciest za fotografovaním pamiatok v našich končinách niečo zaujímavé, čo vám utkvelo v pamäti?
Veľmi rada objavujem nové miesta a vidieť každý z kaštieľov naživo bol pre mňa zážitok. Každé z týchto miest má svoju hodnotu a špecifickú atmosféru, každé je niečím výnimočné. Veľmi zaujímavý je pre mňa napr. kaštieľ v Širkovciach, v ktorom trávil čas aj známy slovenský maliar Ladislav Medňanský. Vlastnila ho významná šľachtická rodina Gőmőryovcov.
Článok pokračuje pod reklamou
V 19. storočí v ňom býval Oliver Gőmőry s manželkou Margitou Maróthy, ktorá bola herečkou budapeštianskeho divadla a venovala sa aj okultným vedám. Veľmi sa mi páčilo bocianie hniezdo na komíne, ktoré podľa mojich informácií, aj počas záchranných prác na kaštieli zostalo zachované. Veľmi zaujímavá je tiež podlaha v hlavnej sále kaštieľa, ktorá pravdepodobne vznikla práve na základe záujmu Margity Maróthy o okultné vedy.
Je vám niektorá z pamiatok v našich regiónoch nejako osobitne bližšia? Všimli sme si napríklad, že počas kampane na portáli verejného financovania Startlab.sk ste ako jednu z ilustračných snímok použili fotografiu kúrie v Žípe - bola to len náhoda, alebo vás táto budova niečím zaujala?
Kaštieľ v Žípe sa mi páčil, aj preto, že je okolo neho zachované prirodzené prostredie - teda pozostatok parku, ktorý všetky kaštiele v minulosti obklopoval. Stavby boli zasadené do prírody, patrili k nim, okrem hospodárskeho zázemia, rozsiahle udržiavané plochy so stromami a záhradami, o ktoré sa starali odborníci. V mnohých prípadoch sa územie okolo kaštieľov rozparcelovalo na stavebné pozemky, prirodzený charakter miesta sa stratil v radovej zástavbe. V Žípe sa toto prirodzené prostredie okolo kaštieľa z veľkej časti stále nachádza a to je veľmi cenné.
Neuvažovali ste, že aspoň niektoré fotografie do nového vydania knihy nafotíte nanovo? Napríklad kaštieľ v Ožďanoch je tam ešte s pôvodnou šindľovou strechou pred požiarom v roku 2019. Odvtedy sa jeho vzhľad dramaticky zmenil - bol úplne bez strechy a teraz je už sčasti prekrytý...
Projekt vznikal asi 7 rokov. Fotografie sú zjednotené rovnakou atmosférou – neutrálne svetlo, zamračená obloha, žiadne listy na stromoch, čelný pohľad, aby čo najviac vynikli. Fotografovať som teda mohla iba v určitom počasí a ročnom období, čo bolo časovo náročné. Keby som mala ich stav priebežne aktualizovať, myslím, že projekt by som nedokázala nikdy dokončiť.
Fotografie sú pre mňa predovšetkým svedectvom o tom, ako kaštiele počas tohto obdobia vyzerali a že mali aj takúto podobu. Je prirodzené, že stav kaštieľov sa mení, táto poznámka je uvedená aj v knihe, je to vývoj. Niektoré ďalej chátrajú, iné sa naopak úspešne obnovujú.
Najčastejší problém sú financie. V rámci regionálneho rozvoja stále existuje možnosť v 7-ročnom čerpaní eurofondov v nastávajúcom programovom období vyčleniť dve miliardy na kultúrnu infraštruktúru a obnovu kaštieľov pre multifunkčné využitie v danej lokalite - školy, obecné úrady, atď. Prostredníctvom združenia miest a obcí Slovenska, únie miest či ministerstva kultúry môžeme apelovať na vládu, aby na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR tieto prostriedky z eurofondov vyčlenila.
Je dôležité túto príležitosť využiť. Na tieto inštitúcie môžu apelovať aj jednotlivé obce alebo jednotlivci, iniciatívu by mala vyvinúť každá obec s takýmto kultúrnym dedičstvom.
V rozhovore pre Sme.sk ste uviedli, že v knihe je viac ako 130 zo zhruba 150 chátrajúcich a opustených kaštieľov na Slovensku. Podľa akého kľúča ste ich vyberali? Pýtame sa aj z toho dôvodu, že v knihe nie je napríklad kúria v Hosticiach, ktorá je vo veľmi zlom stave bez strechy, ale sú v nej uvedené iné kaštiele v našich regiónoch, ktoré sú v podstatne lepšom stave.
Kniha je zameraná na opustené a chátrajúce kaštiele. Vyberala som stavby, ktoré sú v odbornej literatúre uvádzané ako kaštiele. V súčasnosti nie je celkom presne vymedzený a definovaný pojem kaštiel a kúria, preto som vychádzala z názvoslovia, ktoré je zaužívané v dostupných publikovaných prameňoch.
Mojím zámerom bolo zdokumentovať predovšetkým kaštiele. Keby mali byť v knihe zahrnuté aj všetky chátrajúce a opustené stavby, v odbornej literatúre uvádzané ako kúrie, rozsah by musel byť podstatne väčší, neviem, či by sa kniha dala v jednom zväzku vôbec vytlačiť (smiech). Cieľom knihy je predovšetkým poukázať na určitý spoločenský problém - že tu tieto stavby máme a je potrebné vyčleniť v rozpočte financie na ich obnovu, aby boli zachované a spoločnosť z nich mala úžitok.
Článok pokračuje pod reklamou
V knihe je 135 fotografií kaštieľov. Sú v nej všetky, ktoré som dokázala v rámci jednotného štýlu odfotografovať - niektoré boli v náročnom teréne - strmý svah, hustá vegetácia, takže nebolo možné získať dostatočný odstup, alebo boli príliš zarastené, takže ich nebolo vidieť. Niektoré sa postupne rozpadli, iné som naopak z výberu vylúčila, lebo boli obnovené. Dôležité je tiež, že v knihe sú kaštiele rozdelené podľa ich posledného využitia, aby sme nezabúdali na ich zložitú nedávnu minulosť.
Máte ešte v pláne nejaký ďalší podobný projekt? Je možné, že by sa čitatelia dočkali aj tretieho vydania tejto publikácie?
Čo sa týka kaštieľov, za mňa je to celkom ucelená zbierka. Teraz to bude chcieť trochu oddychu a uvidíme, čo ďalšie život prinesie. Dôležité je tiež, že v knihe sú kaštiele rozdelené podľa ich posledného využitia, aby sme nezabúdali na ich zložitú nedávnu minulosť.
Foto: archív J. Šturdíkovej
