Začiatok leta roku 1891 sa niesol v Rimavskej Sobote a okolí v znamení opakujúceho sa ľadovca. Túto skutočnosť tvrdo pocítili ovocné sady a polia spolu s lúkami. Počasie sa napokon umúdrilo a zdalo sa, že z úrody sa napokon niečo predsa len podarí zachrániť.
Článok pokračuje pod reklamou
V druhej polovici júla sa na lúkach sušilo seno a na poliach začala žatva. Obilie sa kosilo a zväzovalo do snopov. Skoro ráno 21. júla roku 1891 sa rozpršalo. Intenzita dažďa postupne naberala na sile a nepretržite lialo až do poobedňajších hodín. Dážď napokon ustal a na oblohe sa pomedzi mračná predieralo slnko. Obloha sa úplne vyjasnila a obyvatelia pokračovali vonku v prácach na poliach.
V tej chvíli z nich nik netušil, že vo vrchoch nad Tisovcom a Kokavou došlo k mohutnej prietrži mračien. Z malých jarkov a potôčikov sa stali rozvodnené rieky nesúce prívalovú vlnu, ktorá vstúpila do rieky Rimava. Prívalová vlna naberala na sile, na mnohých miestach rieka vystúpila zo svojho koryta, to najhoršie však čakalo na Rimavskú Sobotu.
Večer o siedmej hodine sa špinavá hladina rieky začala pred mestom vylievať zo svojho koryta. V meste zatiaľ panoval úplný pokoj a v budovách Kasína ako aj hostinca, ktoré boli v mestskej záhrade bol čulý ruch. Hladina rieky sa doslova z minúty na minútu dvíhala a voda zaliala celú mestskú záhradu. Ľudia, ktorí boli v spomenutom Kasíne alebo v hostinci, tam zostali uväznení.
Všetky vetvy Rimavy sa vyliali zo svojich korýt, vrátane hlavnej tomašovskej vetvy, ako aj mlynského jarku a Sodomy a zliali sa spolu, pričom vytvorili jedno veľké jazero. Viac sto holdov veľké kapustové polia, záhrady a lúky sa ocitli pod hladinou vody vysokej jeden meter. Až vtedy vypukla v meste panika, dovtedy všetci verili, že sa nič nestane. Cigáni žijúci v tzv. Šeregu pri Tomašovej mali len toľko času, aby vyliezli na strechy svojich domov a odtiaľ sa prizerali na vzniknutú katastrofu. Z ulíc v blízkosti Rimavy sa začalo s vysťahovaním obyvateľstva.
Vodná hladina neustále stúpala a kulminovala okolo jedenástej hodiny večer. Pozvoľna začala potom voda upadať, ale ani po 24 hodinách sa ešte nevrátila späť do svojho koryta. Vzniknuté škody sa v tomto momente nedali spočítať. Voda odplavila množstvo chlievov aj s domácimi zvieratami, z povrchu zemského zmizlo aj viac hospodárskych budov. Poškodených bolo viac ako tucet domov, pričom tri z nich sa zrútili do prívalovej vlny.
Na brehu Rimavy stála mestská stavba, v ktorej sa varilo mydlo z popola. Počas povodne tam zostala uväznená žena s piatimi maloletými deťmi. Na jej výkriky o pomoc reagoval nadporučík Hugo Horák a strelmajster Matej Otropecz. Z nasadením vlastných životov a za výdatnej pomoci ďalších vojakov, sa im podarilo na miesto doplávať a aj dopraviť do bezpečia malé deti spolu s matkou a zachrániť ich pred skoro určitou smrťou utopením.
Ľudia, ktorí zostali uväznení v Kasíne, si spočiatku pri hraní kariet ani nevšimli nebezpečenstvo. Keď sa spamätali, okolo nich už bola polmetrová voda. Na pomoc čakali až do desiatej hodiny večer, ale žiadna neprichádzala. Jeden z nich sa pustil brodiť cez vodu, lebo doma sľúbil, že včas sa vráti z Kasína, no a druhý sa brodil preto, aby privolal pomoc. Prišiel po nich koč z mesta a koňom hladina vody siahala až po bruchá.
Povodňou bola najviac postihnutá Tomašová, kde prívalová vlna zobrala so sebou viac domov. Živel sa vybúril aj v Rimavských Janovciach, Pavlovciach, Jesenskom, Širkovciach a Šimonovciach. Pred Jesenským bola na dvoch miestach podmytá železničná trať. Cez tieto dve miesta museli cestujúci prejsť po drevených foršniach a tak prestúpiť na ďalší vlak.
Povodní už miestni obyvatelia zažili viac, ale na takúto rozsiahlu si nepamätali ani najstarší obyvatelia mesta. To však nik z nich netušil, že tá najhoršia povodeň ešte len príde...
Autor článku: Vladimír Gondáš
Zdroj: Gömör – Kishont zo dňa 23.7.1893
Fotografia je ilustračná, na zábere je povodeň z roku 1928, zdroj: Livebid.cz
NENECHAJTE SI UJSŤ
