Pri príležitosti 8. mája, Dňa víťazstva nad fašizmom, si každoročne pripomíname ukončenie druhej svetovej vojny v Európe a pamiatku tých, ktorí v boji proti fašizmu obetovali svoje životy. Pohľad na dianie v záverečných mesiacoch vojny v našom regióne poskytol historik Ján Aláč z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Článok pokračuje pod reklamou
8. mája si pripomíname koniec druhej svetovej vojny v Európe (v Ázii sa vojna skončila až 2. septembra 1945). V tomto roku, tak ako to pri okrúhlych výročiach býva (80. výročie), má koniec druhej svetovej vojny vyššiu symboliku a dostáva sa mu väčšej pozornosti.
Napriek tomuto významu ide len o dátum, hoci mimoriadne dôležitý, no proces oslobodzovania trval v Európe roky a v rámci Československej republiky mesiace. Aj oslobodzovanie Gemera-Malohontu trvalo viac než jeden mesiac. Napríklad Vlkyňa na juhovýchode bola oslobodená 17. decembra 1944 a Tisovec na sever až 28. januára 1945. V hlavnom meste Československa, v Prahe, sa bojovalo ešte 9. mája 1945 a na niektorých miestach republiky ešte o niečo dlhšie.
V čase keď na mnohých bojiskách druhej svetovej vojny prebiehali ťažké boje, život v Rimavskej Sobote a na jej okolí sa postupne dostával do mierových pomerov. Nevracal sa však do starých koľají, ako sa to niekedy v podobnej súvislosti hovorí, pretože vojna zmenila až príliš mnoho, než aby bol možný návrat k pôvodnému stavu z pred jej vypuknutia. Rimavská Sobota bola oslobodená 21. decembra 1944 vojskami 240. streleckej divízie generálmajora Terentija Fomiča Umanského (*1906 – †1992) z II. ukrajinského frontu Červenej armády. Stalo sa tak v ranných hodinách. Oslobodením sa v roku 1938 hortyovským Maďarskom zabrané územie vrátane mesta Rimavská Sobota stalo opäť súčasťou Československej republiky.
Správy a záznamy o dňoch oslobodenia a situácii prvých dní či mesiacov po prechode frontu vznikali často až s odstupom rokov. Tesne po prechode frontu a počas prvých povojnových rokov mali ľudia celkom iné starosti. Správu o oslobodení mesta a situácii v prvých mesiacoch roku 1945 napísal o desať rokov neskôr (1955) za vtedajšie Okresné múzeum v Rimavskej Sobote (dnes Gemersko-malohontské múzeum) jeho správca Mikuláš Holéczy a adresoval ju Povereníctvu kultúry v Bratislave. Jej znenie vypovedá nielen o období oslobodzovania, ale aj o atmosfére doby, v ktorej vznikala.
Správu začíname obdobím pred oslobodením Červenou armádou, obdobím, keď vnútorná organizácia zahnívajúceho a rozpadajúceho sa fašistického režimu nachádzala sa už v úplnom zmätku, a tak ako vo vojenskom, aj civilnom vedení sa prejavilo tým, že každý sa snažil konať všetko na svoju päsť a osobné pomsty boli na dennom poriadku. Toto posledné úsilie fašistického režimu bolo silne zamerané na zničenie ilegálne pracujúcich členov strany a ich spolubojovníkov.
Obdobie augusta a septembra roku 1944, je znamením príchodu nemeckej armády, ktorá počnúc augustom začína prechod cez Rimavskú Sobotu na potlačenie Slovenského národného povstania. Od tohto času, ako sa objavilo nemecké vojsko, život mesta sa celkom zmenil. Prichádza k nám do mesta silné vojenské ovzdušie.
Obdobie od augusta 1944 až do nášho oslobodenia je v znamení úplného napätia obyvateľstva, ktoré vyčerpané dlhým utrpením očakáva približujúcich sa osloboditeľov. Počnúc septembrom 1944, začínajú sa nálety (sovietskeho letectva), ktoré sa stupňujú v októbri a novembri. 19. decembra roku 1944 bolo mesto bombardované.
Sovietska armáda, ktorá sa rýchlo približovala k mestu, dochádza do blízkosti Rimavskej Soboty uprostred decembra 1944. Na obranu proti sovietskej armáde vtedajší mestský úrad spolu s vojenskými veliteľstvami (nemeckými) vydal príkaz k prichystaniu rôznych obranných pozícií, ale tieto len čiastočne slúžili fašistom, ktorí 21. decembra 1944 museli ustúpiť pred víťaznými sovietskymi vojskami.
Konkrétne správy o pouličných bojoch nemáme, nakoľko fašisti boli nútení mesto opustiť bez väčších krvavých bitiek.
Sovietske vojská plne obsadili mesto dňa 21. decembra roku 1944, v ranných hodinách. Urobili rýchlu prehliadku mesta, či neostali nejaké zbytky fašistického vojska, míny a zbrane, pritom, pokračovali hneď útokom na nemecké pozície pri Sobôtke, Nižnej a Vyšnej Pokoradzi.
Doplnenie z kroniky mesta Rimavská Sobota: 23. a 24. decembra 1944 nemecké lietadlá opakovane bombardovali mesto. Pri týchto náletoch bolo zabitých 55 obyvateľov a viacero objektov na niekoľkých uliciach bolo zničených. 8. januára 1945 bola preto a tiež pre blízkosť frontu nariadená evakuácia mesta a to v zime, snehu, bez techniky, pešo a za nemeckého ostreľovania. Evakuácia trvala až do 16. januára 1945.
Mestské vojenské veliteľstvo (sovietske) na čele s kapitánom Tutukovom, ktorý počas svojho pôsobenia vychádzal srdečne v ústrety obyvateľstvu mesta Rimavskej Soboty – bolo umiestnené na rímskokatolíckom farskom úrade a dočasná ad hoc mestská správa stále bola v úzkom styku s veliteľstvom. Táto ešte nelegálna správa pôsobila do 20. januára 1945, ale od 21. januára nastúpila (komunistickou) stranou volená mestská rada na čele s Imrichom Vargom, kým členovia rady boli Demeter Valentín, Huszty Vojtech, Holéczy Mikuláš, dr. Klincko Ján, Kovács Ľudovít, Slávik Ján, Slovenčák Štefan, Šmid Štefan, Szabó Ladislav, Pély Andrej, Vulgan.
Táto stranou schválená rada pôsobila pri mestskom veliteľstve ako pomocný orgán zabezpečenia poriadku a chodu riadneho života mesta. 5. apríla 1945 táto rada prevzala výkonnú moc od mestského (sovietskeho vojenského) veliteľstva.
Za pôsobenia rady prvým závažným činom bolo vyslanie delegácie k dočasnej Slovenskej národnej rade do Chustu (mesto vo vtedajšom Sovietskom zväze / dnes Ukrajina) o pokyny k ďalšiemu spravovaniu mesta v duchu nového štátneho poriadku. Delegácia bola zložená z nasledujúcich členov: Dr. Ján Klincko, Andrej Pély a Vulgan, v dňoch 23. a 24. január roku 1945.
Vojenské veliteľstvo prenechávalo časom výkonné funkcie mestskej správe, pritom aj starosť o zabezpečenie životného chodu obyvateľstva mesta a to najmä stravovania, zabezpečenia najnutnejších opráv vojenských škôd /sklo/, potom kuriva. Zvlášť bolo dôležité napraviť čistý vzhľad mesta. O poriadok a odstránenie vojenského materiálu na území mesta sa staralo vojenské veliteľstvo s novozvolenou mestskou políciou.
Riadny chod škôl sa započal dňa 25. januára 1945. Dočasným riaditeľom gymnázia bol Mikuláš Holéczy. Vyučovací jazyk bol vtedy maďarský, počet žiakov zapísaných a školu skutočne navštevujúcich 170. V gymnáziu potom vyučovanie v maďarskom jazyku sa zrušilo a 24. apríla 1945, vrátením Čsl. Gymnázia z Tisovca vyučovanie pokračovalo v pôvodnej budove, už vojskom úplne vyprázdnenej, pod vedením riaditeľa Jána Falubu vo vyučovacom jazyku slovenskom od 1. mája 1945.
Život občanov v týchto počiatočných povojnových mesiacoch sa oživil zásluhou sovietskeho vojska. Remeselníci pokračovali vo svojich prácach, obchody boli obnovené a tak sa zabezpečila cirkulácia riadneho života.
Dňa 18. februára 1945 polícia s veliteľstvom mesta vydali úradné svedectvo o slobodnom pohybe pre starostu mesta Rimavskej Soboty Imricha Vargu – trojjazyčne.
Riadna poštová premávka sa započala 20. januára roku 1945 pretlačenými známkami, spočiatku motorovými vozidlami. Železničnú trať dali do premávky po väčších opravách v mesiaci apríl.
Týmto sa život v našom meste blížil do toho obdobia, v ktorom pozícia bola dozretá na prevzatie výkonnej moci mestskej správy od vojenského veliteľstva. Tento akt bol uskutočnený 5. apríla 1945.
Prvé štyri mesiace roku 1945. Môžeme nazvať dobou oživenia sa vojnou stíhaného mesta. Prevzatím moci bol poverený za dočasnú mestskú správu starosta Imrich Varga, od ktorého prevzali správnu moc 11. apríla 1945 členovia novozvoleného mestského výboru: Andrej (Ondrej) Klokoč, Ján Kriška, Ján Uram a Mikuláš Jóža.
Pre doplnenie k májovým dňom: Pamätník oslobodenia postavený na počesť padlých v bojoch pri oslobodení mesta Rimavská Sobota bol postavený sovietskymi vojakmi v prvých mesiacoch roku 1945 a slávnostne odhalený bol 1. mája 1945. Pri jeho stavbe pomohli aj obyvatelia mesta. Čadič pre pamätník opracovali a dodali kamenári z Konrádoviec.
Z kroniky mesta Rimavská Sobota: Dňa 9. mája (1945) po vyhlásení kapitulácie Nemecka a po úradnom vyhlásení tohto dňa za štátny sviatok víťazstva, popoludní o 14. hodine bola usporiadaná verejná manifestácia na námestí v Rimavskej Sobote. Tu spoločne manifestovalo obyvateľstvo, jednotka československej armády, sovietskej armády a rumunskej armády. Na manifestácii prehovoril tajomník OV KSS Ján Demian, zástupca sovietskej armády a zástupca rumunskej armády. Zástupca sovietskej armády zdôraznil, že porážka fašistického Nemecka a jeho spojencov je najväčším víťazstvom slobodumilovných národov a medzi nimi aj národov Československa.
NENECHAJTE SI UJSŤ
