Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA - Na začiatku 20. storočia žila v Rimavskej Sobote krásna mladá slečna. Jej meno sa v súdničke nezachovalo a tak ju pomenujme Jankou. Túžila po dobrom živote a hľadala si vzhľadom ku svojej kráse primeranú partiu. Nechcela sa stať gazdinou niekde na vidieku a stáť pri sporáku obklopená kŕdľom detí. Jej ambície boli vyššie, a to výdajom získať bezstarostné a hlavne luxusné živobytie. Jej čaru podľahol zámožný veľkostatkár z Rimavskej Soboty, ktorý si Janku priviedol pred oltár.
Idylka príliš dlho netrvala, Janka si dávala pozor, aby neotehotnela a pritom stíhala rozšafne míňať peniaze svojho manžela, obklopená luxusom a početnými zábavami. Miera trpezlivosti pretiekla a jedného rána, keď sa Janka vracala domov zo zábavy, našla svoje kufre zbalené pred vchodovými dverami.
Nepremýšľala príliš dlho, zobrala si svoje veci a odišla na železničnú stanicu, kde nasadla na vlak. Keďže sa jej v Rimavskej Sobote za tú krátku chvíľu manželstva žilo veľmi dobre, rozhodla sa, že sa v ďalšom živote nechá vydržiavať solventnými chlapmi. Nechcela ísť do nejakého menšieho mesta, za štart do svojho nového života si zvolila samotnú Budapešť.
Nejaké peniaze jej štrngali vo vrecku, a tak si dokázala zaobstarať celkom slušný podnájom. Vedela však, že musí rýchlo konať, lebo peniažky sa raz-dva rozkotúľajú. Do novín si dala nasledovný inzerát: „Elegantná, rozvedená pekná žena, chce nadviazať diskrétne priateľstvo so solventným gavalierom, ktorý má dostatok času na to, aby ju zabával.“
Ponuky sa jej začali hrnúť a ona si vyberala starších, ženatých pánov, o tých mladších a slobodných nejavila záujem. Za svoje služby si nechala zaplatiť príliš dobre, a pritom sa stihla dozvedieť aj niečo viac o svojich postarších spoločníkoch. Tí vôbec netušili, že za pár pohladení a jemného flirtu sa stanú obeťami vydierania a vyhrážania. Nuž, za mlčanlivosť Janky museli platiť, pokiaľ si nechceli rozbiť svoje dlhoročné manželstvá a riskovať stratu postavenia spojenú s hanbou za flirtovanie s ľahšou devou.
Janke sa darilo nad očakávanie, prenajala si drahý byt, aby vedela primerane prijímať pánske návštevy a dokonca zamestnávala aj malého sluhu. Obliekala sa do drahých šiat, na krku a rukách sa jej ligotali zlaté šperky. Počet ctihodných obyvateľov Budapešti, ktorým „pustila žilou“ úctyhodne rástol. Intuitívne sa jej darilo vyberať si takých, čo za nezverejnenie prešľapu rýchlo zaplatili. Lenže minca má dve stránky a dotknutí muži sediac pri pohári vína sa zdôverili svojim kamarátom a zistili, že v rovnakých problémoch nelietajú sami, ale viacerí z nich.
Možno niektorí z nich „dali echo“ mravnostnej polícii, pretože Janku preverovali, ale nepreukázali jej vôbec nič. Svedkovia, ochotní úradne vypovedať, nejestvovali. Reči sa však šírili a zrazu na jej inzeráty, aj keď boli pozmenené, nereagoval nik. Zamerala sa preto na mladšie ročníky. Do cesty jej podbehol 23-ročný Štefan Rabbert, potomok zámožnej rodiny zo Záhrebu. Rodičov mal bohatých, ale on sám peniazmi neoplýval. Do Janky sa bezhlavo zaľúbil a ona to náležite využila. Presvedčila ho, že mu dokáže zabezpečiť finančný úver s malými úrokmi.
Zaľúbený Rabbert počúval Janku a zmenky podpísal otcovým menom, jeho meno bolo dostatočnou zárukou, že zmenka bude krytá. Pre mladú dvojicu začal bezstarostný nočný život a trval až do chvíle, keď banka začala v Záhrebe predkladať pánovi Rabbertovi zmenky k preplateniu. Ten tak odmietol učiniť a po jeho syna v Budapešti si prišli žandári. Mládenec trasúcim hlasom vypovedal, ako sa veci majú a menoval Janku, ktorá ho tejto šlamastiky dostala. Žandárom sa konečne naskytla túžobne očakávaná chvíľa, keď ju budú môcť zaistiť a posadiť do väzenia.
Keď jej vrazili do príbytku, nikoho tam nenašli. Od susedky sa dozvedeli, že Janka si pred pár dňami náhle pobalila veci a odcestovala na ďalší lov, tentoraz do Ameriky. So sebou si odnášala 32.000 korún, čo bol viac ako slušný obnos. Na zábavu, ošatenie a šperky mala počas pobytu v Budapešti minúť dvakrát toľko peňazí.
Ako sa jej v Amerike darilo, o tom archívy mlčia, pravdepodobne si zmenila meno a už nikdy viac sa domov do Rimavskej Soboty nevrátila, žandári s neuzavretými prípadmi vydierania či podvodov na ňu už čakali márne.
Autor článku: Vladimír Gondáš.
Zdroj: Abaúj-Kassai Közlöny zo dňa 20.6.1907
NENECHAJTE SI UJSŤ
