Menu
Približne 24 tisíc precestovaných kilometrov, 30 teplotných stupňov Celzia v rozpätí desiatich dní, stovky zjedených rezňov zo Slovenska a takmer tri týždne plné adrenalínu, zábavy a zážitkov na celý život. Aj tak sa dá v skratke popísať zájazd folkloristov z FS Háj z Rimavskej Soboty. Pre čitateľov Rimava.sk, svojich priaznivcov, ako aj milovníkov cestovania, v reportáži priblížili, aké bolo zavŕšenie ich sezóny a čo ich na ceste stretlo počas tejto pre nich najvýznamnejšej udalosti minulého roka.
Keď je cesta cieľ a cieľ je cesta. Členovia folklórneho súboru Háj plánovali zavŕšiť miuloročnú letnú sezónu v cestovateľskom duchu – zájazdom do stredoamerickej Kostariky. A tak, v septembrových dňoch na začiatku školského roka začala náročná, ale o to zaujímavejšia cesta 20 člennej expedície mladých Hájistov. Ako pre Rimava.sk priblížil Peter Haás, z Mníchova odlietali v piatok, 13-teho, navštívili štyri krajiny na trase Rimavská Sobota- Košice – Praha (Česko)- Mníchov (Nemecko) – Toronto (Kanada) – San José (Kostarika) a späť. Pešo, vlakom, metrom, taxíkmi, autobusmi, loďou, lietadlami či trojkolkami precestovali približne 24 tisíc kilometrov. Na cestách strávili 130 hodín a okrem rezňov ich sprevádzalo nemenej porcií ryže s fazuľou. „Napriek tomu, že Háj ma za roky svojej existencie bohaté skúsenosti s medzinárodnými cestami, Kostarika je bez preháňania doterajší cestovateľský vrchol nášho súboru,“ skonštatoval šéf súboru Peter Haás, ktorý v nasledujúcich odstavcoch vyrozprával viac....
Všetko to začalo pozvaním našich priateľov z Kostariky na ich domáci festival. Po krátkom váhaní sme vzhľadom na záujem našich členov túto ponuku prijali. Po náročných niekoľkomesačných prípravách sme 12. septembra skoro ráno vyrazili.
Cestu vlakom a prehliadku Prahy, či mníchovskú „pauzičku“ na letisku hádam preskočíme. Boeing nás po 10 hodinách letu bezpečne preniesol cez oceán do kanadského Toronta.
Naša cesta po veľmi osviežujúcom spánku (konečne v posteli) pokračovala ranným letom do hlavného mesta Kostariky San José, kde nás už čakalo vrelé privítanie našich hostiteľov.
Napriek tomu, že sme do Kostariky prilietali v období dažďov, to jest „zimy“ privítalo nás tropické „dusno“. K tomu časový posun 8 hodín a pred nami prvé vystúpenie v deň príchodu. Tvrdý rozbeh.
Po dobu nášho pobytu sme sa vo dvojiciach stali adoptívnymi deťmi našich domácich, u ktorých sme trávili v kruhu rodín väčšinu voľného času. Získali tak neoceniteľnú možnosť spoznať život Kostaričanov a to veľmi detailne. Hovorí sa že sú to najšťastnejší ľudia na svete. Môžeme potvrdiť, že určite bezstarostnejší, usmievavejší ako Európania. Zároveň veľmi priateľskí, pozorní a pohostinní, čo nám značne pomohlo uvoľniť sa a užiť si Kostariku skutočne naplno. Priateľstvá, ktoré sme počas nášho pobytu nadviazali sú na celý život.
A aká je Kostarika ? Pre našinca určite v mnohých smeroch exotická, zároveň však vysoko kultúrna a vyspelá. No predovšetkým mimoriadne krásna. Prekvapila nás všadeprítomná čistota a hlboký vzťah obyvateľov k ekológii a prírode. Množstvo národných parkov, neporušená príroda a obrovská pestrosť druhov rastlín a zvierat.
Veľká vďaka patrí našim priateľom – rodinám, ktorí nám denne vytvárali atraktívny program. Počas festivalových dní sme mali možnosť navštíviť Vulkán Irazu vo výške viac ako 3000 metrov nad morom, národné parky, ktorých je v Kostarike 28!!! , pacifické pobrežie provincie Guanacaste, hlavné mesto San José, starobylé bývalé hlavné mesto Cartago. Nezabudnuteľný bol výlety loďou po divokej rieke Sarapiqui, s pobrežím plným krokodílov opíc či papagájov.
Krajina sa menila s nadmorskou výškou. Vysoko položené dažďové pralesy striedali kávovníkové háje, v nížinách dominovali ananásové a banánové plantáže. A všadeprítomná svieža vegetácia snáď vo všetkých možných odtieňoch zelenej. Potešilo nás mimoriadne chutné jedlo, skvelá káva, nepreberná pestrosť ovocia a zeleniny.
Kultúrna reprezentácia nášho súboru dopadla nad všetky očakávania. V spoločnosti súborov z Peru, Chile a Kostariky sme skutočne zapôsobili. Temperamentné domáce publikum nadšene a hlučne žiadalo prídavky snáď pri každej našej prezentácii. Obrovský úspech mal slovenský národný večer, na ktorom sme okrem tanečnej a hudobnej kultúry predstavili Slovensko a náš región aj po gastronomickej stránke. Rozdali sme vyše 10 kíl slovenských sladkostí a diváci si mali možnosť pozrieť pripravenú videoprojekciu o Slovensku. Nezabudnuteľný pocit hrdosti sledovať na plátne zasnežené Tatry na opačnom konci sveta..
Na záver našej stredoamerickej púte sme na pár dní, ako odmenu za príkladnú reprezentáciu vymenili mestskú festivalovú atmosféru za pobyt pri Karibiku. Prekrásne, čistučké pobrežie, teplé more s neporušeným koralovým útesom tiahnúcim sa popri pláži, ranné budenie opicami a kŕdľami papagájov, ikonické leňochody v korunách stromov. Gýčový karibský relax v sieti pred chatkou. Rastafariánska atmosféra mestečka Puerto Viejo de Talamanca centrum potomkov jamajských prisťahovalcov. Osviežujúca pomyselná bodka za nezabudnuteľným kostarickým dobrodružstvom. Nás po pár dňoch ničnerobenia čakala takmer trojdňová cesta domov. Rozlúčka bola tak ako to už chodí smutná a dojímavá , mnohí sa neubránili slzám.
Šesť hodinový let a znova pristávame znova v Toronte. Trávime tu noc a navyše si tento krát užívame jeden nezvyčajne studený deň s prehliadkou centra mesta.
Do Európy pokračujeme nočným letom cez Atlantik a nasledujúci deň skoro ráno stojíme pri výstupnej hale na letisku v nemeckom Mníchove. V meste vrcholí najväčší sviatok pivárov na svete - Októberfest, ktorý sme samozrejme nemohli nechať bez povšimnutia. Po výbornom pive, praclíkoch a fantastickej atmosfére obrovských stanov nás čaká posledná z mnohých ciest tohto vydareného výletu.
Na záver chceme srdečne poďakovať všetkým štedrým darcom, ktorí neváhali podať pomocnú ruku a veľkou mierou prispeli k naplneniu nášho cestovateľského sna. Projekt bol zrealizovaný aj s podporou Mesta Rimavská Sobota a Banskobystrického samosprávneho kraja.
Zdroj: Rimava.sk, Peter Haás FS Háj
