Menu
Tkaniny z domácky tkaného plátna, ktoré sa vešali v izbe okolo rodičky, tzv. kútne plachty, patria k najstarším obradovým textíliám v etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Kútna plachta so žilinským výrezom bude v múzeu predmetom mesiaca október. Rimava.sk informovala Ľudmila Pulišová.
Ako uviedla, kútne plachty mali rodičku oddeliť od ostatného priestoru. „Malo to význam nielen praktický (kedysi všetci bývali v jednej izbe), ale aj magický- podľa poverových predstáv bola žena v čase šestonedelia považovaná za nečistú, mohla ohroziť okolie, no zároveň sama bola vystavená vplyvu rôznych škodlivých síl,“ vysvetlila Pulišová. Podľa jej slov na ochranu pred týmito silami mala slúžiť výšivka červenej farby, no i motív kohútov.
„Najstaršia kútna plachta v zbierkach múzea pochádza zo začiatku 19. storočia z oblasti Rimavskej kotliny. Je ušitá z dvoch šírok plátna v strede spojených paličkovanou čipkou. Paličkovaná čipka zdobí aj spodný okraj plachty,“ opísala etnografka. Ako dodala, vzácnosťou je tiež výšivka v spodnej časti, tzv. žilinský výrez, zhotovená technikou prelamovania, kedy ornament vzniká narušením podkladu – stiahnutím, alebo vytiahnutím nití a ich upevneným rôznymi stehmi.
Podľa jej slov sa na našom území táto výšivkárska technika udomácnila v priebehu 15. storočia, za vlády Mateja Korvína, pod vplyvom renesancie. V 17. – 18. storočí prenikol daný spôsob zdobenia textílií i do ľudového prostredia, ktoré si ho prispôsobilo svojmu vkusu a potrebám. Jedným z najvýznamnejších centier zhotovovania prelamovanej výšivky bola Žilina, no prostredníctvom podomového obchodu sa vložky do plachiet so žilinským výrezom rozširovali i do ostatných oblastí Slovenska. Ich výskyt bol typický aj pre Gemer – Malohont, kde tiež tvorili súčasť ľudového odevu a textilu.
Zdroj: Rimava.sk, GMM
