Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA - DS DIVOSUD pri MsKS a štyri skvelé herečky: Naďa Garajová, Hela Chrenková, Terka Maksi a Erika Gavurová vás pozývajú v stredu, 18. 5. o 18.00 hod. do divadelnej sály DK na premiéru hry maďarského autora Ákosa Kertésza VDOVY.
Hru pre potreby súboru upravil Ľubo Šárik. Čierna komédia o štyroch pozostalých ženách, ktoré postupne odkrývajú tajomstvo nebohého s takmer detektívnou zápletkou objavujú vo svojom nebohom Kornelovi, ktorého tak dôverne poznali, úplne iného, im celkom neznámeho človeka. Vstupné dobrovoľné. Inscenáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Článok pokračuje pod reklamou
OSOBY A OBSADENIE
Mamuška: Naďa Garajová
Hana: Helena Chrenková
Anna: Terka Maksi
Róza: Erika Gavurová
Úprava a dramaturgia: Ľubo Šárik
Hudba.: Joan Baez – Diamonds and Rust, Dead can Dance – Sommoving of The muse
Svetlo, efekty a zvuk: Ján Mitter
Text sleduje: Eva Weiterschützová
Réžia: Ľubo Šárik
Štyri ženy - „vdovy“ po nebohom Kornelovi, slávnom hercovi, sa stretnú v konfrontácii štyroch ľudských alternatív na jednom mieste. Mamuška stále adoruje svojho synáčika, je posadnutá predstavou, že ovláda všetky pletky v meste – omyl. Terajšia manželka s vnúčikom Andrejkom, ktorá je skôr z nášho pohľadu podnikateľka, a Róza s dcérou Irmou. Čierna komédia o štyroch pozostalých ženách, ktoré postupne odkrývajú tajomstvo nebohého s takmer detektívnou zápletkou, objavujú vo svojom nebohom Kornelovi, ktorého tak dôverne poznali, úplne iného, im celkom neznámeho človeka.
Ákos Kertész (Budapešť 18. 7. 1932) žije v Kanade. Má mnoho ocenení a medailí, z nich významná je ocenenie Kossutovou cenou.
Po strednej škole (1950 v Budapešti) nebol kvôli židovskému pôvodu prijatý na univerzitu a musel pracovať v karosárni a neskôr v automobilke (1954 – 1966).
V roku 1962 vydal svoju prvú zbierku „Amour de la banalite / Hétkoznapok szerelme“ a v kine, pri filme pracoval od roku1966. Od roku 1994 bol tiež redaktorom revue „Élet és Irodalom / Život a literatúra“. Jeho román Makra / 1974 bol preložený do dvanástich jazykov.
29. 8. 2011 píše otvorený list v maďarských novinách „Amerikai Népszava“ o maďarskej povahe a potvrdzuje stávkový vzorec „Maďar je geneticky podradný“, ktorý tisíce rokov ľstivo počúva a necíti žiadnu ľútosť za historické zločiny ako Šoa. Spor vzrástol do takej miery, že musel dokonca rezignovať na svoj status čestného občana Budapešti. V Maďarsku, ktorému v roku 2012 hrozilo nebezpečenstvo, požiadal o politický azyl v Kanade, kde odvtedy žije.
Je autorom mnohých románov, scenárov, divadelných hier. Spomeňme aspoň Makra (1971), Witwen (1976), Vdovy (1976) a mnoho, mnoho ďalších.
DS Divosud vznikol v roku 1986 a jeho prvou inscenáciou bola hra Ľudovíta Filana Ja, Adam, volám Zem v réžii Dana Brezinu. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia po súčasnosť sa programovo orientuje na slovenskú klasickú dramatickú spisbu a odkazy klasikov divadelnej scény z celého sveta. Súbor vedie, dramaturgicky i režijne predlohy upravuje Ľubo Šárik. Kostýmy pripravuje a text sleduje Eva Weiterschützová. V súčasnosti má kolektív súboru osem stálych členov. V aktuálnej ponuke je dráma Príbeh Matky, aj inscenácia Variácie na Gogoľovú ženbu.
Medzi najúspešnejšie inscenácie patrila hra Kauza Ťapákovci, podľa B. S. Timravy v úprave Ľuba Šárika, s ktorou súbor získal v roku 1992 hlavnú cenu Zlatú plaketu na Palárikovej Rakovej. Inscenáciu mal súbor v repertoári takmer dvanásť rokov.
Článok pokračuje pod reklamou
Úspešné boli inscenácie: Július Barč-Ivan: Dvaja, I. Stodola: Náš pán minister, Tajovský: Jej prvý román, hra podľa predlohy Martina Kukučína: Neprebudený (problém iného), Janko Jesenský v úprave Michala Babiaka: Pani Rafiková a tí druhí, J. Barč-Ivan: Matka.
Okrem slovenskej klasiky súbor inscenoval aj autorov svetovej dramatiky: A. P. Čechova: Pytačky a Jubileum, Turgenevovu Noc v hostinci U veľkého diviaka, N. V. Gogoľ – F. Illenčík: Nos, ale aj súčasných slovenských autorov D. Dušeka, M. Šulíka a F. Liptáka: Zabíjačka, Marta Hlušíková: Výklad. Poslednou inscenáciou bola hra nemeckého autora Rodericha Benedixa s názvom Nežné príbuzenstvo, ktorú naštudovali pri príležitosti 100. výročia od jej uvedenia v slovenskom jazyku miestnymi ochotníkmi.
Na celoštátnych súťažiach súbor získal mnoho najvyšších ocenení a pravidelne sa zúčastňoval Scénickej žatvy v Martine, naposledy v roku 2021 s inscenáciou Matka. Vo svojich radoch mal a má veľa individuálne ocenených členov za hereckú prácu: Pavel Belán, Marian Lacko, Lýdia Balcárová, Nadežda Garajová, Roman Čarnoký a ďalší. Súbor získal ocenenia za réžiu, dramaturgiu i scénografiu.
Zahraničné zájazdy: Srbsko a Čierna hora, Česká republika
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
NENECHAJTE SI UJSŤ
