No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Príbehy starej Hnúšte: Nová kniha pripomenie historické prvenstvá, dojemné príbehy zachránených Židov aj kuriozity z dobovej tlače

8. mája 2022 | | | |  | 

HNÚŠŤA - Historické prvenstvá, bulvárne príbehy z dobovej tlače, dojemné príbehy zachránených Židov, krviprelievanie v kostole i vražda farára - to všetko a oveľa viac nájdete v pripravovanej publikácii Príbehy starej Hnúšte.

Knihu vydáva občianske združenie Horná Rimava v spolupráci s mestom Hnúšťa. Obsahovať bude 29 historických príbehov od 11 autorov a viac ako 200 historických pohľadníc a fotografií. Aktuálne môžete tento projekt podporiť na Startlabe a získať túto knihu z limitovanej edície za zvýhodnenú cenu.

Článok pokračuje pod reklamou


„Crowdfundingová kampaň je výborná nato, že dopredu vieme, aký bude záujem o knihy a vďaka tomu vieme presnejšie nastaviť počet vytlačených kusov,“ uviedol pre Rimava.sk primátor Hnúšte Roman Lebeda.

Doteraz podľa jeho slov predali viac ako 150 kusov. „Smelo tak môžeme ísť na náklad 400 až 500 kusov. Samozrejme, pre tých, ktorí si kúpia knihu v tomto akoby predpredaji, je knižka lacnejšia, cena v predaji bude 15 eur,“ vysvetlil primátor.

Medzi najzaujímavejšie príspevky pre laickú verejnosť by zaradil spracované rozprávanie Márie Máriássy - Čermákovej. „Jej spomienky na záchranu židovskej rodiny Eppingerovcov by si svojou hodnotou dobrého skutku zaslúžili i sfilmovanie,“ myslí si primátor Lebeda.

Hnúšťanov určite zaujme aj história posledných zachovaných budov v Hnúšti, ktorých história presahuje storočie - Bunkra, Kaštieľa, Petrivaldského vily, Mestského úradu a ďalších. Obsiahlu časť tvoria príbehy súvisiace s poslednou šľachtickou rodinou Máriássy a ich predkami z rodov Kubínyi a Fáy. „Čo sa týka publikácie, nejde o odbornú monografiu, ale skôr o knihu príbehov, i keď niektoré príspevky sú aj odborne spracované,“ dodal primátor.

Kniha obsahuje príspevky od pravekých nálezov až po koniec 2. svetovej vojny. Medzi 11 autormi je aj archeológ Gemersko-malohontského múzea Alexander Botoš, univerzitný pedagóg Daniel Šmihula, nadšenci regionálnej histórie Vlado Gondáš, Patrik Beňuš, Branislav Caban, Martin Pliešovský, Viktor Brádňanský a ďalší. Predslov pre vydanie napísal historik Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.

Publikácia bude vydaná v júni tohto roka. Knihu si môžete predplatiť na sekretariáte primátora na Mestskom úrade v Hnúšti, alebo cez Startlab na tomto odkaze.

Článok pokračuje pod reklamou


Ukážka: Neuveriteľný príbeh židovskej rodiny Eppingerovcov

Písal sa rok 1938. Hitler obsadzoval Rakúsko, vo vzduchu bolo cítiť ťaživú atmosféru blížiacej sa svetovej vojny. V Hnúšti na kraji cesty nad Robotníckym domom stál pokazený automobil s maďarskou poznávacou značkou. V oblaku prachu, v jarku na okraji cesty, sedela nešťastná mladá žena.

Bola to Margit Eppingerová. Posledné týždne trávila v kúpeľoch v Tatrách s chorými pľúcami, ale manžel sa po ňu vybral automobilom skôr, aby boli v neistých časoch spolu. Cestou domov do Pešti prechádzali cez Hnúšťu, keď sa automobil pokazil. Manžel išiel hľadať pomoc, ale ťažko sa dohováral, pretože nevedel po slovensky.

Šľachtická rodina Máriássy, ktorá bývala v centre v starom dome pri Rimave, po maďarsky vedela. Matka rodiny, Mária Széky - Máriássy, pozvala nešťastnú pani k sebe domov a mužovi poslala pomoc. Automobil opravili a manželia Eppingerovci sa v poriadku vrátili do Budapešti.

Máriin manžel, hnúšťanský veľkostatkár Gustáv Máriássy, bol v tom čase zhodou okolností v Pešti. Eppingerovci ho, dnes už nevedno ako, vyhľadali a pozvali ho na obed do svojho bytu v centre mesta. Gustávovi sa pozvanie nehodilo, mal v Pešti množstvo povinností, ale napokon k spoločnému obedu privolil. Na obede ho Eppingerovci informovali o tom, čo sa stalo a zahrnuli vďačnosťou za pomoc jeho manželky, ktorú im poskytla v Hnúšti. Cítil sa tam veľmi dobre. Zoznámil sa so sympatickým, neobyčajne milým, vzdelaným, skromným a postavou maličkým človiečikom. Gustáv mal totiž 190 centimetrov a Lórant Eppinger mu nesiahal ani po plecia. Bol to podnikateľ, vlastnil a prevádzkoval fabriku na cverny. V Pešti sa stretli potom ešte niekoľkokrát, až medzi nimi vzniklo úprimné priateľstvo.

Za Horthyho režimu v Maďarsku neprenasledovali Židov tak intenzívne ako na Slovensku - mnohí Židia zo Slovenska sa v tom čase ukrývali v Maďarsku. Dňa 16. októbra 1944 sa však k moci dostala fašistická strana Šípové kríže a vodcom – de facto predsedom vlády - sa stal Ferenc Szálasi. Nemci za asistencie tohto krutého fanatika obnovili deportácie Židov do koncentračných táborov, ktoré v minulosti Miklós Horthy pozastavil. Situácia Židov v Maďarsku sa zo dňa na deň radikálne zhoršila.

Eppingerovci boli Židia. Lórant mal úžasnú schopnosť predvídať udalosti a preto už niekoľko týždňov pred nástupom Szálasiho odcestovali na Slovensko i s deťmi – 10-ročnou dcérou Marion a 7-ročným synom Ervínom. Lórant Eppinger sa na úteku vydával za juhoslovanského futbalistu maďarskej národnosti menom Šípoš. Najprv sa zdržiavali po hoteloch a privátoch, nechceli nikoho ohroziť. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bola na povstaleckom území bezpečnejšia situácia a keďže na Slovensku nepoznali nikoho iného, zamierili k rodine Máriássy do Hnúšte. S falošnou identitou, ukrytí u priateľov vo veľkom dome, sa cítili v Hnúšti bezpečne. To však trvalo iba dva mesiace. Po potlačení povstania sa ukryli u rodinných priateľov Máriássyovcov - na vrchu Ostrá nad Hnúšťou na hospodárstve rodiny Chudicovej.

„Asi za týždeň sa vrátili, vraj partizáni zastrelili nemeckú hliadku, báli sa odvety. Že sa len okúpu a pôjdu ďalej. Naši ich z domu von nepustili. Otec povedal, že buď sa nám podarí ich ukryť, alebo všetci spolu zahynieme,“ spomína dcéra Gustáva Máriássyho Mária Máriássy - Čermáková, ktorá mala v tom čase 12 rokov.

Dedinka Hnúšťa bola vtedy už plná nemeckých vojakov a Gustáv Máriássy vedel, že by sa Eppingerovcom nepodarilo dostať nepozorovane preč. Ak by ich chytili, ľahko by sa zistilo, kde sa ukrývali doteraz. Bezpečnejšie pre obe rodiny bolo, aby ostali ukrytí vo veľkom dome, v ktorom Máriássyovci bývali. Dom je dnes známy ako Bunker.

Eppingerovci uznali, že plán pána Máriássyho je rozumnejší a ostali. Čo čert nechcel, po pár dňoch vojaci Wehrmachtu hľadali kuchyňu pre svoj štáb a vybrali si kuchyňu v centre obce, práve tú v dome rodiny Máriássy. Matka Mária protestovala, že majú len jednu kuchyňu a teda ju potrebujú pre seba, ale Nemci odpovedali, že budú variť pre svoj štáb i pre ich rodinu.

Na začiatku všetko prebiehalo hladko, v prízemí sa ubytovali dvaja kuchári a jeden cukrár. Na pomocné práce prichádzali bežní vojaci. Dôstojníci jedli vo vstupnej hale pred kuchyňou. Na poschodie, kde okrem rodiny bývali aj ukrývajúci sa Eppingerovci, nikto z nich nikdy nevyšiel.

Front sa nebezpečne blížil. 15. januára ráno bola nemecká kuchyňa zbalená na odchod. Cukrár odovzdal mame tortu, ktorú v noci upiekol k šiestym narodeninám Štefana, najmladšieho Gustávovho syna. Cukrár mal zhodou okolností syna narodeného v ten istý deň. Smutne hovoril, že ho už dva roky nevidel. Pri samotnom odchode sa cukrár ešte vrátil a pošepkal matke rodiny Márii, aby lepšie strážili toho židovského chlapca, ktorý behá po schodisku, pretože po nich sem príde oddiel SS...

Na druhý deň prišli do Hnúšte naozaj oddiely esesákov a tí chceli okrem prízemia v starom dome aj ubytovanie na poschodí. Jeden poručík SS vyšiel hore schodmi a začal robiť obhliadku, aby si vybral izbu pre seba a ďalších dôstojníkov. Na poschodí sa nad schodiskom nachádzala hala a okolo nej bolo päť izieb. Izby boli navzájom prepojené dverami a každá druhá izba mala dvere aj do haly. Šiesta miestnosť bola kúpeľňa so záchodom. Do tej sa vchádzalo buď z piatej izby, kde sa skrývali Eppingerovci, alebo z haly. Siedma miestnosť, najväčšia, bola samostatná a mala dvere len do haly. Poručík začal prehliadku z kraja od detskej izby. Keď prešiel do druhej miestnosti, poslala Mária nenápadne jedného zo synov za Eppingerovcami, aby prešli do detskej izby a takto sa vyhli nemeckému vojakovi. So strachom tam rýchlo prebehli krížom cez halu. Mária si myslela, že poručík hneď prejde do tretej izby, ale on sa v druhej izbe zdržal. Oprel sa o teplé kachle a rozprával o svojej rodine. Potom povedal, že všetko zlo na svete zapríčinili Židia a preto ich treba vykynožiť. Gustáv namietal, že pozná veľa slušných Židov. Poručík odpovedal, že to aj on, ale nevie, čo vyrastie z ich detí, preto je lepšie ich zlikvidovať. Doplnil že počul, že sa v dedine ukrývajú Židia a ak ich nájdu, postrieľajú Židov i rodiny, ktoré ich ukrývajú. Eppingerovci boli v tom okamihu od neho iba pár krokov vo vedľajšej miestnosti...

Ako pokračoval strastiplný príbeh Eppingerovcov, sa dozviete až v knihe Príbehy starej Hnúšte.

NENECHAJTE SI UJSŤ


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross