Menu
Spisovateľka, ktorej detstvo je späté s Klenovcom, sa tentokrát vráti do regiónu, aby pokrstila svoju novú knihu. Eva Biela Brndiarová má už na svojom konte román Sila lásky a Tajomstvá žien, najnovšie prichádza s príbehom Nehanebné hry. Krst knihy je naplánovaný na piatok, 9. decembra, o 15.00 hod. v podkroví Knižnice Mateja Hrebendu.
Ako pre Rimava.sk spisovateľka uviedla, pred necelým rokom dostala pozvanie na besedu práve do rimavskosobotskej knižnice a pri tej príležitosti aj ponuku na krst vtedy ešte len chystanej, ďalšej knihy. „Aj keď možností, kde a s kým novú knihu pokrstiť, som mala viac, bolo veľmi ľahké ponuku prijať, pretože príjemnejšiu atmosféru ako v podkroví knižnice som na žiadnej ďalšej besede nezažila,“ prezradila Eva Biela Brndiarová.
Na otázku, čo bolo inšpiráciou k napísaniu ďalšej knihy, odpovedala. „Vždy ma inšpiruje nejaká myšlienka alebo posolstvo. Príbeh príde až neskôr. Do tejto knihy som si zopár vypožičala z mediálnych správ o mladých dievčatách. Boli kruté, také, akým sa stal náš svet a nebolo ľahké skĺbiť ich tak, aby zapadli do deja. Tí, ktorí čítali moje predchádzajúce knihy vedia, že rada zamotávam dej a osudy postáv rozmotávam až ku koncu knihy, nečakane a ako sa pri tejto novej knihe vyjadrila pani redaktorka, dokonca šokujúco. Zakaždým mi pri tom pomôže vedľajšia postava, ktorá sa mala pôvodne v príbehu len mihnúť. Vždy si akosi začne žiť svoj vlastný život a pomôže knihe dodať tú správnu, v tomto prípade tak trochu tajomnú atmosféru.“
A ako si spisovateľka spomína na región? „Pri tejto otázke sa mi okamžite vybavili moje návraty domov zo stredoškolských čias na mládežnícke akcie po celom okrese a nekonečne dlhé cesty nočným vlakom z Bratislavy. Končili v Jesenskom. Aj keď to bolo do Klenovca ešte pár kilometrov, v tej chvíli som už bola doma. A domov, kdekoľvek sa presťahujete, ostane vždy tam, kde ste strávili detstvo. To moje sa spája s prírodou a smútkom. Ale aj úžasnými zážitkami. Nikdy sa zo mňa nestalo mestské dievča a kedykoľvek som mohla, vracala som sa domov. Chýbala mi príroda a naši ľudia. Bol to jeden z dôvodov, prečo som pred rokmi Bratislavu vymenila za Banskú Bystricu. A prečo som každý rok, kým boli moje deti malé, na pár týždňov prichádzala práve sem. Aby nasali do seba to, čo som ako dieťa nasávala ja, to, čo mestu chýba...“
Zdroj: Rimava.sk
