KVÍZ: Poznáte erby miest a najväčších obcí regiónu?

Erb Divína je charakterizovaný nasledovne: v modrom štíte na striebornom trojvrší stojí strieborný holub so zlatou, veľmi štylizovanou ratolesťou. Trojvŕšie je ovenčené dvomi podobne štylizovanými, dolu zlatou stuhou previazanými zlatými ratolesťami. Pred stredným vrchom je medzi dvomi zlatými výhonkami zlatý krížik, pred bočnými vrchmi je po šesť zlatých lupeňov. V katolíckej vierouke je holubica symbolom Ducha Svätého. Symbolizuje pokoru, nevinnosť, zbožnosť, prostotu a pravdu. Podľa legiend brala na seba podobu holubice duša umierajúcich mučeníkov

Mladší erb z konca 18. storočia je červený, zlatá koruna je umiestnená na vrchol kopca. Z nej vyrastá strieborný dvojramenný kríž a za ním zelená palma. Jeho zavedenie pravdepodobne súvisí so zavedením malého štátneho znaku za Leopolda II (1790-1792).

Mesto v súčasnosti používa zjednodušenú verziu heraldicky správnejšieho erbu z roku 1772. Erbom mesta Fiľakovo je v bielom štíte zo zeleného kopca vyrastajúca palma so žltým kmeňom a zelenou korunou.

Hnúšťa má štiepený a delený erbový štít. V pravej polovici na modrom štíte je hore umiestnený prevrátený strieborný polmesiac a v dolnej zlatá spomínaná hviezda. V ľavej polovici sa nachádza červené arpádovské brvno.

S najväčšou pravdepodobnosťou nebeské telesá do hnúšťanského erbu boli prevzaté okolo roku 1657 z hontianskeho župného erbu a symbolizovali spomienku na turecké boje (polmesiac) a vtedajšiu súčasnosť (hviezda). Mesto si pri obnovení svojho erbu vzalo za východisko najstaršiu doloženú podobu erbu, ktorá je historicky i heraldicky najsprávnejšia. Obnovilo svoj erb 26. júla 1973.

Erb mesta Jelšava tvorí: v modrom štíte pod dvomi striebornými, vodorovne ležiacimi kladivkami strieborná nákova, po bokoch s dvomi striebornými kliešťami.

Pri zvlášť významných a slávnostných udalostiach môže sa použiť tzv. veľký znak mesta, t. j. erb mesta, nad ktorým je zlatá hviezda a koruna a nosičmi po stranách sú dvaja baníci.

Erb obce Klenovec pochádza z roku 1852, jeho obnovu kladne posúdilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na návrh profesora Leona Sokolovkého. Erb bol nakreslený nanovo v roku 2001 Ladislavom Čisárikom a následne zapísaný do Heraldického registra SR. Jeho terajšiu podobu predstavuje zlatý lev v striebornej zbroji pravicou držiaci tri zlaté klasy a nad ním týčiaca sa zlatá fazetová hviezdička.

Zlatý lev je zobrazený v modrom štíte stojací na zelenej pažiti. Tento erb, či už vo farebnom, čiernobielom alebo inom prevedení obec Klenovec môže používať najmä vo svojej obecnej pečati, taktiež na označenie svojho majetku (hnuteľného a nehnuteľného), ako aj pri všetkých na to vhodných príležitostiach.

Erb Revúcej pripomína slávnu tradíciu železiarstva, ktorá bola viac ako poltisícročie súčasťou jej histórie. V ňom sú na štíte, ktorý má červený podklad, skrížené strieborné hámornícke náčinia. Vpravo kliešte, na konci ich rukovätí previazané remeňom a vľavo kladivo prestrčené cez rukoväte spomínaných klieští.

Najstarší zachovaný erb Revúcej je známy zo zachovanej pečate, odtlačenej pri slovenskom texte z 5. februára 1596 v rukopisnej knihe Protocolon Rimanovianum. Jeho nosičom je sv. Quirin, patrón západnych kolonistov. Martýr, svätec je znázornený ako rytier v ľavej ruke držiaci masívny meč a v pravej ruke štít so spomínaným znamením. V kruhopise pečate je text: S. Qvirnvspatronvsravschenbach.

Erb mesta tvorí v striebornom neskorogotickom štíte čierna napravo hľadiaca orlica s červenou zbrojou (tzv. prvý originál).

Za erb mesta sa považujú aj nasledovné varianty odvodené od jeho prvého originálu, a to: a) druhý originál. Je rovnocenný s prvým originálom. Štít nie je strieborný ale biely. b) šrafovaný variant. Na bielom štíte orlica husto priečne šrafovaná. Zobák, jazyk a pazúry sú zvisle šrafované.

Súčasný mestský erb je z roku 1978. V jeho hornej polovici modrého deleného štítu je zobrazená strieborná korunovaná Panna Mária, v dolnej polovici štítu je obrnené rameno, držiace tri ruže.

Do 15. storočia si slovenské mestečká do svojich pečatí a erbov najčastejšie volili erbové figúry svojich zemepánov. Inak to nie je ani v prípade Tisovca. Súčasný erb vznikol spojením erbov troch najvýznamnejších rodín z konca 16. storočia. Z erbu najväčšieho zemepána na malohonte Žigmunda Forgáča pochádza dlhovlasá žena s korunkou na hlave, pravá ruka s troma bielymi ružami pochádza z barónskeho erbu Pavla Ňáriho a šabľou ozbrojené rameno je prevzaté z erbu Kubíniovcov.

Zobrazenie erbu: v zelenom štíte strieborná veža, po stranách so strieborným lemešom a čerieslom. Erb mesta Tornaľa vznikol spojením symbolov z historickej mestskej pečate Tornale z roku 1836 a rodinného erbu rodiny Tornallyay, ktorého pôvod siaha do XV. Storočia. Predstavuje spojenie zamestnaneckého motívu s hovoriacim symbolom, viažucim sa na historický názov mesta Tornaľa, ktorého etymologický význam vychádza zo slova veža.

Mestský erb vznikol až v 18. storočí, keď bol pelikán vložený do štítu. Jeho obraz je doložený na cechovej listine súkenníkov z roku 1703. V 18. storočí vzniknutý erb mal podobu: v modrom, zlato lemovanom štíte na zelenej pažiti strieborný pelikán kŕmiaci tri mláďatá.

Roku 1903 obdržalo mestské zastupiteľstvo od ministerstva vnútra úradný popis mestského erbu, ktorý má v podstate podobu erbu z 18.storočia, len nad štít pribudla zlatá korunovaná helma s červeno-bielymi prikrývadlami. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa prestala zobrazovať helma s korunkou a prikrývadlami.

Po druhej svetovej vojne nastal úpadok mestskej heraldiky erby prestali plniť svoju pôvodnú overovaciu funkciu. Stali sa ozdobným či dekoračným prvkom, často boli upravované v rozpore s heraldickými pravidlami. Roku 1967 aj Lučenec upravil svoj erb: modrý štít nahradil červeným, zelenú pažiť nahradil zlatou a zvýšil ju až do jednej tretiny štítu, zlatý lem nahradil strieborným.

Na návrh heraldickej komisie sa mesto roku 1984 vrátilo k používaniu erbu v historickej podobe. Vypustením nefunkčných prvkov (široký lem a korunovaná helma s prikrývadlami) nadobudol heraldicky čistú podobu.