Menu
KYJATICE – Zrenovovaný pamätník kyjatickej kultúry a kniha o jej dejinách sú dve novinky, ktoré dnes (2. 7.) prezentovali v obci Kyjatice. Okrem jej starostu Slavomíra Kujana bol prítomný aj archeológ Václav Furmánek, česká antropologička Jaroslava Pavelková, pracovníci múzeí z Rimavskej Soboty a Lučenca, starostovia viacerých dedín z Gemera a Novohradu, ako i široká verejnosť.
V areáli pamätníka pribudli nové repliky pohrebných urien v skrinkových hroboch. Zatiaľ čo tie pôvodné boli z laminátu, nové repliky sú hlinené, z dielne hrnčiarky Danky Bakšovej z Hrnčiarskych Zalužian. Pred nepriazňou počasia ich chránia konštrukcie z dreva so strieškami z priehľadného plastu, aby boli urny návštevníkom dobre viditeľné. Nová je aj informačná tabuľa a hranica z bukového dreva, na akej ľud kyjatickej kultúry spaľoval svojich mŕtvych.
Článok pokračuje pod reklamou
„So zámerom obnovy pamätníka som navštívil riaditeľku Gemersko-malohontského múzea (GMM) Oľgu Bodorovú s prosbou o pomoc pri výrobe nových replík pôvodných pohrebných urien. Riešenie začal až článok v regionálnom periodiku o mojom zámere. Archeológ z GMM Alexander Botoš o tomto zámere informoval profesora Václava Furmánka. Ten sa mu potešil a sám mi odporučil túto šikovnú keramikárku,“ objasnil starosta Kyjatíc.
Doplnil, že dedinka Kyjatice je síce malá, ale veľká kultúrnym dedičstvom našich predkov. „Ja to už volám 3K – kyjatické hračky, kyjatický kostolík a kyjatická kultúra,“ konkretizoval Kujan.
Ako pokračoval V. Furmánek, so starostom intenzívne spolupracovali na revitalizácii pamätníka posledné dva až tri roky. Pôvodne mal byť dokončený už na jeseň, ale práce pozdržala koronakríza. „Ja som sa vždy snažil, aby po archeologickom výskume zostala nejaká pamiatka. Tu vďaka pánovi starostovi ostáva a verím, že tu bude ešte desiatky, možno aj sto rokov. Je to miesto, ktoré má svoj genius loci,“ zdôraznil archeológ.
Zároveň pripomenul, že ako prvý lokalitu pohrebiska pri Kyjaticiach skúmal v roku 1941 nestor slovenskej archeológie, profesor Vojtech Budinský-Krička. Furmánek tiež spomenul, že tento významný archeológ bol i pri vzniku pôvodného pamätníka v roku 1985. „Prišiel po otvorení za mnou a pošuškal mi – pán kolega, mohol by som tu byť pochovaný?“ zaspomínal si s úsmevom Furmánek.
Ďalší systematický archeologický výskum v tejto lokalite prebehol v rokoch 1983 až 1985. Viedol ho už sám Furmánek. „Ja som tu bol stále. Mal som tu maringotku, motorku, neskôr auto. S týmto regiónom som žil. Veľmi mi pomohol doktor Gabriel Krúdy, ktorý bol vtedy riaditeľom oblastného strediska pamiatkovej starostlivosti a výskum podporoval aj financoval. Poďakovať sa chcem i už zosnulému Vladimírovi Furdovi, ktorý bol vtedy riaditeľom veľkého poľnohospodárskeho družstva v Kraskove. Jeho pomoc bola nevyčísliteľná, ale pomáhali mi aj pracovníci GMM,“ zdôraznil archeológ.
Na výskume v 80. rokoch sa podľa neho podieľali aj miestni obyvatelia. „Dvaja chlapi, ktorých mená si pamätám, sú páni Cikrai a Kováčik z Kadlubu. Ten, hoci bol čerstvý dôchodca, bol výkonný pracovník. S mojím technikom Jurajom Valkom sme mali takú normu – keď bol niekto 0,5 kováčika, bol to super chlap,“ priblížil Furmánek opäť s úsmevom. Poďakoval sa aj viacerým ďalším osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o vznik a zachovanie pamätníka.
https://www.facebook.com/Rimava.sk/videos/2823948074602305Okrem revitalizovaného areálu je novinkou i publikácia Kyjatice s podtitulom Zlatý vek na podhorí. Ako Furmánek prezradil, pôvodne nemal v úmysle túto knihu napísať. „Mám asi 20 monografií a hovoril som si, že už je toho dosť. Keď však prišiel za mnou pán starosta, povedal som si, že urobím aj túto populárno-vedeckú knižku. Našiel som dobrého človeka, pani docentku Jaroslavu Pavelkovú, ktorá nám urobila všetky antropologické analýzy,“ načrtol Furmánek s tým, že v pláne majú aj ďalšiu, tentoraz vedeckú monografiu o Kyjaticiach. „Tým pádom budú jednou z najznámejších archeologických lokalít nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe,“ avizoval.
Ako Pavelková ozrejmila, okrem antrolopogických analýz doplňovala archeologické vykopávky, ktoré boli spracované ešte Budinským-Kričkom a Furmánkom. „Spracovávala som kremačné zbytky, čo nie je vždy jednoduché a má to menšiu výpovednú hodnotu ako osteologický materiál. Záleží aj na tom, v akom stave kremačný materiál dostanem. Keď má kultúra vysoko vyvinutú schopnosť spracovávať metalurgiu, tak lepšie páli, čo je pre antropológa vždy zlé. Táto kultúra bola vrcholom doby bronzovej a tí ľudia už, bohužiaľ, vedeli dobre páliť. Takže materiál z Kyjatíc nebol taký, ako by som si predstavovala, aby som ho mohla spracovať,“ vysvetlila Pavelková. Podarilo sa jej však napríklad zistiť, že ľudia kyjatickej kultúry sa dožívali iba 20 až 25 rokov a polovica detí zomierala do 15 roku života.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako pre Rimava.sk povedala autorka replík D. Bakšová, šlo o nezvyčajnú hrnčiarsku prácu, okrem iného aj tým, že priamo doma mala originály zo Slovenskej akadémie vied, ktoré jej boli predlohou. „Bola to pre mňa výzva. Zároveň som vedela, že zostane do budúcnosti takáto pamiatka a o to dôležitejšie to pre mňa bolo. Snažila som sa urny nerobiť úplne dokonalé, aby boli rovnaké ako originály, ktoré také tiež nie sú,“ podotkla Bakšová s tým, že náročné bolo vyrobiť hlavne väčšie pohrebné nádoby, keďže majú iný tvar než jej typické keramické výrobky.
Súčasťou podujatia bolo aj vystúpenie členov folklórneho súboru Vepor z Klenovca či prezentácia kyjatických hračiek majstra Ladislava Hedvigiho. Ich výroba by sa vďaka zámeru, na ktorý hľadá podporu na portáli verejného financovania Startlab, mala opäť vrátiť do Kyjatíc.
