Jedného septembrového večera roku 1902 na fare v Jesenskom sedí pri stole miestny rímsko-katolícky kňaz. Petrolejová lampa pomaly dohára, kňaz si to však nevšíma. Oboma dlaňami si obopína hlavu a opierajúc sa lakťami o stôl úpenlivo premýšľa. Na druhý deň má do Jesenského na železničnú stanicu doraziť rakva s telesnými pozostatkami mladej krásnej ženy. Mal by ju pochovať, ale to predsa on nemôže, tá žena sa stala samovrahom, vážne porušila cirkevné zákony a pritom len pred dvomi mesiacmi ju sobášil vo svojom kostole v Jesenskom. Zvonka na neho doliehajú príliš veľké tlaky, aby ju riadne pochoval. Švagor samovrahyne vlani po dlhšej chorobe zomrel a to bol samotný okresný hlavný slúžny gróf Arthur Almássy de Zsadány et Törökszentmiklós.
Článok pokračuje pod reklamou
V Jesenskom, ako je už spomenuté, býval gróf Arthur Almássy aj so svojou manželkou, ktorá mala predtým ľubozvučné dievčenské meno Etelka Veronika Katarína Mária Isépy de Magyarizsép. K nim do kaštieľa sa v bližšie nezistenom období prisťahovala sestra domácej pani Ilda Isépy de Magyariyzsép.
Ilda sa v roku 1901 blížila do veku, keď už mala byť podľa vtedajších zvyklostí dávno vydatou pani. Ona sa však do žiadneho sobáša nehrnula, voľnosť v cestovaní a rôzne zábavy jej vyhovovali. Až jej cestu preťal švárny a dobre situovaný vyšší úradník Uhorských kráľovských železníc z Miškovca a ona sa do Márka Aradszkeho naozaj zaľúbila. Stredom septembra roku 1901 sa v Jesenskom uskutočnili zásnuby mladého páru. Tie zásnuby sa stihli len naozaj o chlp, lebo 29. septembra1901 po ťažšej chorobe zomiera jej švagor, hlavný slúžny okresu Jesenské, gróf Arthur Almássy.
Kvôli tejto udalosti sa sobáš mladého páru odkladal a k oltáru do kostola v Jesenskom predstupoval Márk Aradszky s Ildou Isépy dňa 8. júla 1902. Svedkami im boli gróf Alfréd Almássy a veľkostatkár Ladislav Draskóczy. Pompézna svadba sa konala v rodinnom kaštieli grófa Almássyho v Jesenskom. Miesto pri svadobnom stole sa ušlo aj miestnemu rímsko-katolíckemu kňazovi.
Po svadbe mladý pár odcestoval tráviť svoje medové týždne a po ich uplynutí sa usadili v Miškovci, kde Márk Aradszky pracoval. Všetko nasvedčovalo tomu, že ich spoločný život bude plynúť v tej najlepšej harmónii. Idilka však trvala len dva mesiace a pritom ešte pred necelými dvomi týždňami bol mladý pár na návšteve v Jesenskom.
11. septembra 1902 prichádza do kaštieľa grófa Almássyho poštár nesúci expresný list. Je adresovaný grófke Márii Almássy, ktorá podľa rukopisu spoznáva písmo svojej sestry Ildy. Mária ešte stále na sebe nosí čierny odev, veď ešte neuplynul rok od dňa keď jej zomrel manžel. Sadá si do kresla a začíta sa do listu. Po chvíli zbledne a rozplače sa. V liste sú nasledujúce slová: „Moja drahá sestra, keď budeš čítať tieto riadky, tak ja už nebudem medzi živými... Daj ma prosím pochovať na cintoríne v Jesenskom.“ Spolu s listom poslala aj 90 forintov.
Z Jesenského Mária okamžite posiela telegrafom správu do Miškovca a v spätnej väzbe sa dozvie, že jej sestra si priložila revolver k spánku na hlave a stisla spúšť. Jej pokus o samovraždu sa žiaľ vydaril, lekári už nemohli pomôcť, aj keď chvíľu ešte bola pri vedomí. Mária začínala vybavovať prevoz svojej mŕtvej sestry do Jesenského, naráža však na nečakanú prekážku, rímsko-katolícky kňaz ju nechcel podľa cirkevných zvyklostí pochovať.
Medzi ľuďmi sa začína šíriť správa, že v inkriminovanom liste Ilda napísala, že jej manžel Márk bol Srbom a teda pravoslávnym. Vraj ju manžel prenasledoval a dohnal k samovražde, lebo bola maďarskej národnosti a katolíčkou. Dobová regionálna tlač sa tejto skutočnosti chytila a do hry následne vstúpili aj žandári, ktorí začali celú samovraždu prešetrovať.
Rakva s Ildou Aradszkou prišla vlakom do Jesenského. Miestny farár ju napokon s „čistým svedomím“ pochoval, lebo všetky liturgické úkony nad nešťastnou Ildou vykonal ešte opát v Miškovci.
Policajné vyšetrovanie napokon uviazlo. Márk Aradszky tvrdil, že jeho manželka mala duševné problémy a už pred svadbou sa pokúsila otráviť za pomoci vo vode rozpustených zápalkových hlavičiek.
Dnes sa už nevie, že ako celý spor dopadol, isté je len to, že Márk Aradszky bol vymazaný z rodostromu Ildy Isépy, a je tam uvádzané, že Ilda zomrela vo veku 30 rokov ako slobodná, nikdy nevydatá dáma.
Autor článku: Vladimír Gondáš
Zdroje: Gömör – Kishont zo dňa 18.9.1902
Szabadság zo dňa 9.7.1902
Rozsnyói Hiradó zo dňa 6.10.1901
Sajó Vidék zo dňa 29.9.1901
NENECHAJTE SI UJSŤ
