No active "ca-sidebar-197687" sidebar

ĽUBICA GOMBALOVÁ: Najkrajšie momenty zažila zo sedla bicykla

Jediná žena v pelotóne nedávneho cyklomaratónu Poltár-Dukla-Poltár. Účastníčka tohtoročných Majstrovstiev Slovenskej republiky v MTB, ale aj víťazka mnohých cyklistických pretekov. Reč je o Ľubici Gombalovej z okresu Lučenec, o ktorej už redakcia Rimava.sk priniesla článok. V ňom sme ju vyspovedali ako sa jej išlo v čisto mužskom pelotóne cyklomaratónu Poltar-Dukla-Poltár. V tomto rozhovore nám však priblížila svoje začiatky, svoje Prečo ako aj to, čo by odkázala ostatným dievčatám a ženám, ktoré to na dvojkolesové tátoše ťahá, ale nevedia sa odhodlať.

Často sa ti stáva, že si jediná žena v partii?
Čo sa týka pretekov MTB, žien jazdí oveľa menej ako mužov, čo je výhoda to, že mám menšiu konkurenciu 🙂 Čo sa týka trénovania, jazdím teraz väčšinou sama, nakoľko brat Robo, s ktorým chodievame spoločne aj na preteky, pracuje dočasne v Piešťanoch, domov chodí občas a tak trénuje tam a priateľ a tréner v jednom Pali Gábor pracuje momentálne v Čadci, takže doma tiež nie je celý týždeň a venuje sa aj iným ľudom z okolia, ktorým chce pomôcť v športe sa niekam dostať a vidí v nich potenciál, a tiež trénuje a pracuje aj na sebe, takže nie vždy stíha trénovať aj so mnou. Na samotu som si takpovediac zvykla. Cyklistika je totiž dosť náročná na čas, keď sa jej chce človek venovať viac a poctivo makať, napríklad oproti behu kde vám stačí trénovať pár hodín do týždňa, je to na bajku niekoľko hodín denne, čo je naozaj časovo náročne predovšetkým ako to človek musí zosúladiť s prácou a aj inými povinnosťami. Často to ide na úkor mnohých veci, ktoré boli predtým rutinou, na úkor priateľov či rodiny, iných záujmov, ale keď chce človek niečo dosiahnuť, musí preto aj niečo obetovať, bez toho to proste nejde. A samozrejme je dôležitá aj podpora rodiny či priateľov, aby človek mal motiváciu ísť ďalej, lebo stále je čo zlepšovať a kam sa posúvať.

Čo by si odkázala dievčatám, ktoré sa ešte len začínajú venovať cyklistike?
Predovšetkým asi to, že ak niečo naozaj chcú a pôjdu za tým, často aj za cenu veľkej obety či odriekania, tak to dosiahnu. Je to o prekonávaní samého seba, ako aj strachu. Netreba sa báť, treba sadnúť na bajk a ísť, neodkladať to na zajtra či o týždeň, ale urobiť to hneď. Netreba mať na začiatku veľké oči či vysoké ciele, úspech neprichádza hneď, ale postupne, je to dlhá cesta, na ktorej sa stretnú s rôznymi prekážkami, ale sila vôle je dôležitá a pomôže všetko prekonať. Ja som mala tiež ťažké chvíle, hlavne keď prišlo nejaké zranenie, ktoré ma vyradilo z tréningov, no nikdy som sa, aj vďaka podpore Paliho či Milanka Marcika aj brata Roba nevzdala a vždy som sa všetko zlé snažila využiť v niečo dobré. Dôležité je stretnúť v správny čas toho správneho človeka, ktorý vás povedie, motivuje, podporí. Ja som mala šťastie, že som takého človeka strela v správnej chvíli na správnom mieste 🙂

Čo pre teba znamená cyklistika, prípadne sa venuješ aj iným športom?
Znamená pre mňa veľa - zábavu, oddych, relax, zároveň prekonávanie seba samého a tvrdú drinu, no najviac voľnosť a pohyb v krásnej prírode, čo ma baví, dodáva energiu a napĺňa ma. Tu v okolí máme skutočne krásnu prírodu, ktorú žiaľ mnohí, čo tu žijú roky, nepoznajú a nevážia si. Pritom je tak blízko, sú tu krásne lesy, kopce s panoramatickými výhľadmi, lúky, proste radosť tam ísť a dýchať čerstvý vzduch, človek naozaj vyventiluje a zabudne na všedné starosti. Okrem horského bajku jazdím aj na cestnom, hlavne na jar, kedy to kombinujem aj s posilkou. Po sezóne, čo je cca niekedy v októbri, podľa toho kedy si určím posledný pretek, si vždy dám nejakú pauzu od športu a približne po troch týždňoch zahájim zimnú prípravu, ktorá zahŕňa beh, posilku, na jeseň kolieskové lyže no a v zime, keď perinbaba praje, je to beh na lyžiach, ktorý som tiež nikdy neovládala, až kým ma to nenaučil Pali. Za všetko čo som v športe dosiahla a získala, vďačím hlavne jemu, za čo mu patrí moje obrovské ďakujem. Lebo to, čo ma naučil a čo som vďaka nemu zažila a získala, či už na tréningoch alebo pretekoch a všetky tie krásne momenty slávy na bedni a trofeje na polici doma, to všetko mám len vďaka nemu. Teraz sa už s pribúdajúcim vekom priority menia, no tieto krásne momenty a spomienky z posledných štyroch rokov mi už nikto nikdy nevezme.

Ako dlho sa venuješ bicyklovaniu, aké máš prípadne úspechy z MTB?
Jazdiť na bajku, teda tak viac, som začala asi v roku 2011 spolu s mojím bratom Robom, ktorý tiež preteká na MTB maratónoch. V nasledujúcom roku som skúsila aj pár MTB pretekov v kategórii Hobby ako amatér, kde sa mi začalo akosi dariť aj napriek tomu, že som vtedy ani netušila, čo to znamená skutočne systematicky trénovať. No umiestňovala som sa väčšinou na bedni. To začalo byť takou motiváciou, že by to mohlo byt ešte lepšie a mohla by som sa posunúť ďalej a vyššie, napríklad aj k polmaratónom či maratónom. V roku 2012 som sa zoznámila s Paľkom Gáborom, ktorý v tom čase tiež zožínal športové úspechy, či na MTB maratónoch, v triatlone, ale aj v behu na lyžiach. Keď sme sa spoznali, slovo dalo slovo a on akosi vycítil, že je vo mne istý potenciál zlepšiť sa a niekam sa vypracovať, tak sa ma ujal a začal sa mi venovať a trénovať so mnou. Naučil ma o športe veľa, nakoľko som predtým nijako nešportovala niekoľko rokov a viedla som skôr pasívny život ako aktívny. O cyklistike a trénovaní ma naučil všetko, čo viem a čo som vďaka nemu mohla zužitkovať vo svoj prospech. Musím povedať, že začiatky boli pre mňa kruté a tvrdé, a často som musela prekonávať samú seba a siahať až na dno svojich síl, ale netrvalo dlho a všetko toto úsilie začalo prinášať svoje ovocie. Nie len to, že som schudla, zmenila životosprávu, ale aj to, že zrazu začali mať pre mňa zmysel úplne iné veci, ako predtým. Žila som v tomto kraji 26 rokov a ani som svoje okolie nepoznala. Pali mi všetko ukázal, naučil, povodil ma po miestach, o ktorých som ani netušila a mala som ich rovno pod nosom.

Po niekoľkých mesiacoch tvrdej driny, či už na bajku, v posilke alebo v zime na bežkách, prišla nová sezóna, prišli prvé úspechy, no tentokrát už v kategórii na polmaratónskych tratiach. Bolo to priam neuveriteľné, že čo pretek, to umiestnenie na bedni. Sama som tomu neverila, ani sám Pali, že aký pokrok som urobila za tak krátky čas a vlastne z ničoho. Všetci z okolia ma zrazu obdivovali, že ako som sa zmenila k lepšiemu, fandili mi a priali úspech a to boli pocity, na ktoré nezabudnem a za ktoré vďačím len Paľkovi. Každý rok som si potom v sezóne vytipovala niekoľko pretekov, ktorých som sa chcela zúčastniť a svoju kondíciu som smerovala a časovala na konkrétny vrchol sezóny, čo väčšinou bolo niekedy v auguste.

Zúčastňujem sa do dnes MTB pretekov, ktoré sú súčasťou XCM série alebo ŠKODA bike série, ale nevidím za tým honbu za víťazstvom, ide skôr o ten pocit, keď vidím, že v mojom veku ešte dokážem držať krok s mladými dievčatami, ktoré majú viac možností, prostriedkov, chodia na sústredenia, majú sponzorov, majú najazdených oveľa viac kilometrov ako ja, keďže ja to robím len popri práci. Je to pre mňa taká výzva a motivácia zároveň, že ešte aj napriek svojmu veku v cyklistickom svete, nepatrím do starého železa 🙂 Tento rok som sa dokonca zúčastnila aj Majstrovstiev Slovenskej republiky v MTB, ktoré sa konali v Dolnom Kubíne, kde som sa chcela otestovať a porovnať s konkurenciou, avšak na základe nepriazni počasia, keďže celú noc výdatne pršalo a štartovalo sa v daždi a blate, som kvôli technickej poruche na bajku pretek nedokončila. Čo ma veľmi mrzelo, lebo som sa cítila v ten deň dobre a bola som odhodlaná bojovať dokonca, nakoľko mnohí kvôli nepriaznivým podmienkam na trati pretek vzdali a nedokončili.

Zdroj: Rimava.sk, FOTO: archív Ľubica Gombalová


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross