MARIAN LACKO: Tretina školákov nevedela o novembri 89 nič, druhá sa nezaujíma

Tretina rovesníkov, stredoškolákov, nevedela o Novembrových udalostiach z roku 1989 nič, tá druhá si to mýli s rokom 1968 a zvyšok sa o to nezaujíma. Skonštatoval doterajšie skúsenosti v študentskej diskusii v Gemersko-malohontskom múzeu Marian Lacko na vzorke gymnazistov v R. Sobote či Revúcej. Ako ďalej spomenul, išlo pritom o najväčšie celonárodné hnutie v histórii Československa. Lacko je dlhoročný učiteľ a umelec, ktorý novembrové udalosti spred 30-tich rokov v Rimavskej Sobote moderoval. V tom období pracoval v Dome kultúry.

Pri 30-tom výročí sa to ale zmenilo a začalo sa o Revolučnej jeseni viacej hovoriť. "Vďaka bohu sa o revolúcii teraz hovorí vo všetkých televíziách, celoplošne v rádiách, besedách," zdôraznil včera Lacko, ktorý o týchto udalostiach spomínal aj s kameramanom Jozefom Tokárom. Ten pravdepodobne ako jediný tieto revolučné novembrové udalosti a atmosféru v našom meste zachytil na VHS kameru. "Marian Lacko bol oslovený, aby celý priebeh štrajku moderoval a hlavne aby prečítal demokratické požiadavky Občianskeho fóra. Túto výzvu prijal a tým sa stal tribúnom novembrových udalostí v Rimavskej Sobote," povedala riaditeľka GMM Oľga Bodorová s tým, že intenzívne sledoval a prežíval novembrové udalosti spolu so svojimi priateľmi a aj napriek zastrašovaniu sa zúčastnil generálneho štrajku.

Mladí ľudia majú v sebe najvýbojnejšie myšlienky

Na margo mladých ľudí a študentov, ktorí sa revolúcie zúčastnili Lacko spomenul, že údajne medzi 15. a 21. rokom má každý človek v sebe akési najvýbojnejšie myšlienky, ktoré chcú aj dostať von. "Vtedy tí mladí ľudia sa preto stávajú hybnými silami mnohých evolúcií, pretože oni tú svoju nespokojnosť dajú von. To hovoria psychológovia," vysvetlil konanie študentov s tým, že do štrajku sa pridali aj umelci, herci, ktorí narábali s emóciami najvýraznejšie. "Takto emotívne naladení ľudia sa samozrejme pridajú k tomu, kde sa nakopia tie emócie a pri revolúcii sa tie emócie naozaj nakopia. Až veľakrát je ťažké ich zabrzdiť," povedal Lacko, ktorý sa odvolal na slová Františka Mikloška, že išlo v histórii všetkých revolúcií o jedinú, pokojnú revolúciu bez krvi na celom svete. "V tom má Československo taký prím,"dodal.

Zhromaždenie bolo pred Tabačkou, na parkovisku vtedajšej tabakovej továrni. Tento priestor bol dovtedy každoročne využívaný na prvomájové oslavy, kde sa sústreďovali všetci ich účastníci. Okrem širokej verejnosti sa udalostí zúčastnili aj súdruhovia z komunistickej strany. Ako Lacko v diskusii zdôraznil, vtedy stačilo jedno škrtnutie zápalkou a jedna hlúposť, šarvátka v tom dave päť tisícovom. "To by už nikto nezastavil. To sme ale nechceli a preto sa tá revolúcia volá Nežná, že sa nám vášne tých ľudí nejako podarilo upokojovať. Neurobte to, čo robili komunisti kňazom a ľuďom, ktorí boli proti režimu," zaspomínal Lacko. Zároveň podotkol, že človek nemusel byť vtedy ani proti režimu, ale stačilo vydať knižku, kde sa im nepáčila jedna veta. "Zakázali knižku a vám činnosť. Proste to boli paradoxy tej doby," podotkol.

"Čierne Jakešove listiny" dali komunisti spisovať aj v R. Sobote. Mali byť na nej mená ľudí, ktorí sa v revolúcii objavili

V diskusii bolo spomenuté aj to, že komunisti stále verili, že sa celá situácia zvrtne a ich režim ostane, a preto na príkaz zhora spisovali zoznamy ľudí, ktorí sa v revolúcii zúčastnili generálneho štrajku. Malo ísť o takzvané čierne Jakešove listiny. "Aj tu sa údajne tá listina písala, aj to vieme kto ju dal písať, ale to nepovieme," skonštatoval Lacko. "Nevieme čo sa s nimi stalo, v deň generálneho štrajku to bolo tak," zakončil na margo Jakešových listín Lacko.

Diskusia bola doplnená autentickým filmom z dielne Jozefa Tokára, ktorý vtedy pôsobil ako metodik v Okresnom osvetovom stredisku.

Pozrite si, ako si 30. rokov od Nežnej revolúcie pripomenuli na tom istom mieste pred teraz už bývalou Tabakovou továrňou 17. novembra 2019.

Zdroj: Rimava.sk, VIDEO: Jozef Tokár