Bruselský úradník nepríde do Rimavskej Soboty postaviť nájomné byty, zachrániť chátrajúci internát ani upraviť brehy Rimavy. Martin Hojsík v Rimavskej Sobote pripomínal, že Európska únia však môže ponúknuť peniaze a príležitosti. To, či ich mesto využije, už závisí od jeho vedenia a schopnosti pripraviť zmysluplné projekty. Aj o tom hovoril podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík počas návštevy Rimavskej Soboty.
Do mesta pritom neprišiel ako človek bez vzťahu k regiónu. Jeho rodinné korene siahajú priamo na Gemer-Malohont – starý otec pochádzal z Hnúšte a prastarý otec žil v Rimavskej Sobote. Aj preto ho počas návštevy zaujímalo, na čom môže mesto stavať a čo mu dnes bráni naplno využiť svoj potenciál.
Martin Hojsík navštívil mesto v stredu 23. septembra v rámci podujatia spojeného s podporou jedného z kandidátov na primátora. Redakcia Rimava.sk využila jeho prítomnosť na samostatný rozhovor o problémoch regiónu, dostupnom bývaní, využívaní eurofondov, ochrane vody aj o tom, akú budúcnosť môže mať Rimavská Sobota.
Brusel byty nepostaví, príležitosti však ponúka
Rimavská Sobota sa v aktuálnom Indexe kvality života umiestnila na 70. mieste zo 71 hodnotených okresov. Horšie skončila už iba Revúca. Dlhodobými problémami regiónu zostávajú nedostatok pracovných príležitostí, odchod mladých ľudí, nízke príjmy, slabšia dopravná dostupnosť aj nedostatok kvalitného nájomného bývania.
Podľa Hojsíka môže Európska únia regiónu pomôcť, nemôže však prevziať úlohu mesta ani štátu.
Článok pokračuje pod reklamou
„Európska únia ponúka príležitosti a možnosti financovania, ale Európska únia nepríde. Bruselský úradník nebude stavať byty,“ povedal. Dodal, že európske pravidlá a fondy vytvárajú priestor na rozvoj, no bez aktívneho vedenia mesta, ktoré dokáže príležitosti využiť, sa situácia nezmení.
Rozdiel medzi juhom stredného Slovenska a rozvinutejšími časťami krajiny označil za masívny. Hoci sa podľa neho podmienky oproti obdobiu spred troch desaťročí zlepšili, Slovensko mohlo byť podstatne ďalej.
„Zvykli sme sa pozerať na Poliakov zvrchu a teraz im závidíme. Nie preto, že by Poliaci robili niečo zlé. My sme to mohli robiť omnoho lepšie,“ skonštatoval. Kritizoval aj nadmernú byrokraciu pri eurofondoch, ktorá podľa neho nevzniká v Bruseli, ale pridávajú ju slovenské úrady.
„Dvadsaťdva rokov na nás pršia európske peniaze. Časť z nich sa dostala do vreciek, kam nepatrí, ale nevyužili sa tak, aby Slovensko bolo krajinou, z ktorej neutekajú mladí ľudia,“ povedal Hojsík.
Z bývalého internátu by mohol byť dom života
Martin Hojsík v Rimavskej Sobote navštívil aj bývalý internát, ktorý by sa podľa neho mohol zmeniť na priestor spájajúci mladých ľudí a seniorov. Chátrajúci objekt podľa neho nemusí zostať jazvou Rimavskej Soboty. Pri dobre pripravenom projekte by mohol spojiť nájomné bývanie pre mladých so službami pre starších obyvateľov.
„Je to príklad miesta, ktoré by mohlo byť úžasným projektom. Na jednej strane bývanie pre mladých ľudí, na druhej strane starostlivosť o staršiu generáciu. Z domu hrôzy by sa mohol stať dom života,“ uviedol.
Takéto prepojenie by podľa neho pomohlo obom generáciám. Mladí ľudia by získali dostupné bývanie, seniori by nezostávali na okraji spoločnosti a zároveň by boli v prirodzenom kontakte s mladšími obyvateľmi.
Hojsík sa označil za veľkého priaznivca kvalitného nájomného bývania. Ako príklad uviedol Viedeň, kde mesto dlhodobo buduje a spravuje vlastné byty. Samospráva tak môže ponúknuť bývanie ľuďom, ktorých potrebuje – napríklad učiteľom, zdravotníkom alebo mladým rodinám.
„Na Slovensku máme množstvo bytov, ale treba ich kvalitne spravovať. Mesto môže učiteľskej rodine ponúknuť miesto pre život, nielen trojizbový byt,“ vysvetlil. Na európskej úrovni podľa neho presadzuje, aby sa dostupné bývanie stalo jednou z priorít a aby naň mohlo smerovať aspoň desať percent vybraných európskych zdrojov.
Internát ako hanba mesta? Roky sľubov, žiadne riešenie a budova ďalej chátra
Rimava môže mesto ochladzovať aj spájať
Ďalším nevyužitým priestorom je podľa Hojsíka rieka Rimava. Jej okolie by sa mohlo zmeniť na zelený verejný priestor, ktorý by neslúžil iba na oddych, ale pomáhal by mestu zvládať rastúce horúčavy.
„Potrebujeme pripravovať mestá na klimatickú krízu – na sucho, horúčavy aj prívalové dažde. Rieka môže byť chladičom v strede mesta, úžasným priestorom na oddych a miestom, ktoré Rimavskú Sobotu spája,“ povedal.
Juh Slovenska bude podľa neho patriť medzi oblasti, ktoré môžu čoraz výraznejšie pociťovať sucho a vysoké teploty. Zeleň, voda, tienisté verejné priestranstvá a zadržiavanie dažďovej vody preto nemajú byť iba estetickým doplnkom, ale súčasťou ochrany zdravia a kvality života obyvateľov.
Sucho je alarmujúce. Zasiahnutých je až 80 percent územia Slovenska
Martin Hojsík v Rimavskej Sobote sa výrazne vyjadril aj k projektu prečerpávacej vodnej elektrárne a možného ohrozenie zdroja pitnej vody. Vrty vykonávané v tomto čase vyvolávajú obavy obyvateľov pre možné ohrozenie zdroja pitnej vody pre približne 60-tisíc ľudí. Hojsík uviedol, že situáciu sleduje a komunikoval aj s ľuďmi z dotknutého územia.
Samotný zámer označil za zle umiestnený a nezmyselný projekt. Kritizoval tiež spôsob, akým sa v okolí ochranného pásma vodného zdroja uskutočňujú prieskumné práce.
„Vládni politici hovoria, že voda je naša ropa, a pritom si takýmto spôsobom ničíme vodné zdroje. Nie je to iba problém tohto regiónu. Vidíme to na Žitnom ostrove, pri vrakunskej skládke aj na ďalších miestach Slovenska,“ upozornil.
Európske inštitúcie podľa neho môžu zakročiť v prípade porušenia európskej legislatívy, nemôžu však nahrádzať slovenské úrady, súdy ani verejnú kontrolu. Práve fungujúce inštitúcie, slobodné médiá a aktívnu občiansku spoločnosť považuje za základ ochrany verejného záujmu.
Zdroj vody pre 60-tisíc ľudí je ohrozený
O úložisku sa nemá hrať schovávačka
Počas rozhovoru sa otvorila aj téma budúceho hlbinného úložiska jadrového odpadu. Téma, ktorá sa už niekoľko rokov objavuje a neskôr sa stratí. Hojsík pripomenul, že odpad zo slovenských jadrových elektrární bude potrebné bezpečne uložiť na mimoriadne dlhé obdobie a štát sa tejto zodpovednosti nemôže vyhnúť.
Rozhodovanie však podľa neho musí byť transparentné a obyvatelia dotknutých území musia od začiatku vedieť, čo štát zvažuje.
„Je znepokojujúce, že sa, slušne povedané, hrá pred občanmi schovávačka. Ľudia majú právo vedieť, čo štát zvažuje robiť za ich humnami. Nie je to súkromný investor, je to štát,“ povedal.
Pri takýchto zámeroch je podľa neho nevyhnutné zapojiť verejnosť, zverejňovať výsledky prieskumov a otvorene hovoriť aj o rizikách. Bez transparentnosti nemôže vzniknúť dôvera medzi občanmi a štátom.
Jadrový odpad v regióne? Štát obce odignoroval
Za činy rodičov trestali komunisti a fašisti
Rozhovor sa dotkol aj politických útokov, ktoré nesmerujú iba na verejne činných ľudí, ale aj na ich rodiny. Téma sa otvorila pri komentároch, v ktorých ľudia pripisujú Michalovi Šimečkovi údajnú zodpovednosť za konanie jeho matky Marty Šimečkovej.
Hojsík zdôraznil, že prípadné porušenie zákona sa má vyšetrovať a sankcionovať, odmietol však prenášanie zodpovednosti z rodičov na ich deti.
„Ak sa Marta Šimečková dopustila porušenia zákona, tak má byť v zmysle zákona potrestaná. Ale za hriechy rodičov trestali komunisti a fašisti. Takže tí, ktorí z toho vinia Michala Šimečku, si môžu vybrať, do ktorej skupiny patria. Deti nie sú zodpovedné za hriechy svojich rodičov,“ vyhlásil.
Pripomenul aj obdobie komunistického režimu, keď deťom takzvaných kulakov alebo ľudí bez požadovaného „robotníckeho pôvodu“ bránili v štúdiu. Podľa neho je neprijateľné používať podobný princíp kolektívnej či rodinnej viny v súčasnej politickej diskusii.
Mesto má na čom stavať
Napriek zlému umiestneniu okresu v rebríčkoch kvality života neodchádzal Hojsík z Rimavskej Soboty iba s obrazom problémového regiónu. V meste podľa neho videl veľký, ale stále nedostatočne využitý potenciál.
Zaujala ho najmä história a architektúra. Osobitne spomenul Župný dom, ktorý označil za výnimočnú budovu, akú by Rimavskej Sobote mohli závidieť aj iné slovenské mestá.
„Rimavská Sobota má svoju budúcnosť v rukách. Má na čom stavať, najmä čo sa týka histórie. Župný dom je úžasný kus histórie, ktorý vám môže závidieť väčšina Slovenska,“ povedal.
Historické budovy, rieka, dostupné bývanie aj európske peniaze však podľa neho samy osebe rozvoj neprinesú. Potrebná je predstava o tom, akým mestom chce Rimavská Sobota byť, a vedenie, ktoré túto predstavu dokáže pretaviť do konkrétnych projektov.
„Sú to veci, na ktorých sa dá stavať. Len to musí niekto chcieť a dokázať,“ uzavrel Martin Hojsík.
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Redizajn Rimava.sk: web je rýchlejší a prehľadnejší
- Konzervatórium získalo 28-tisíc eur z Erasmu+
- Začína sa viróza? Čaj ani vitamín C ju už nedokážu zastaviť
- Kaštieľ Coburgovcov čaká ďalšia veľká obnova
- Martin Hojsík v Rimavskej Sobote: Mesto má budúcnosť
- Drogy v Rimavskej Sobote. Zadržali dvoch mužov
