No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Matej Kováč – Študentský film režiséra z regiónu boduje doma i vo svete

19. januára 2026 |  | 

Keď sa na plátne objavia vojaci so samopalmi vstupujúci do rómskej osady a kamera sa bez okázalosti ponorí do napätia, ktoré všetci dôverne poznáme z čias pandémie, je jasné, že nejde o jednoduchý film. Neklopať (Do Not Disturb), krátkometrážna snímka mladého filmára Mateja Kováča, nevznikla ako rýchla reakcia na aktuálne dianie, ale ako premyslený pokus uchopiť jednu z najťažších skúšok modernej spoločnosti – schopnosť zostať ľudský v čase strachu, chaosu a bezradnosti.

Článok pokračuje pod reklamou


Matej Kováč pochádza z obce Rimavské Janovce v regióne Gemer–Malohont a študoval réžiu hraného filmu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Hoci je v titulkoch filmu uvedený pri viacerých profesiách, sám upozorňuje, že film nie je výsledkom jedného človeka ani jednej pozície.
Proces vzniku filmu je prepojený a jednotlivé funkcie sa často prelínajú. Úloha režiséra spočíva najmä v koordinovaní – v hľadaní rovnováhy medzi vlastnou víziou a vkladom ostatných, aby sa z množstva rozhodnutí stal zrozumiteľný film, vysvetľuje.

Film Neklopať sa dotýka citlivej témy pandémie, zdravotníctva a osobnej zodpovednosti. Inšpiráciou bol konkrétny novinový článok, no výsledkom nie je politický komentár ani moralizujúca výpoveď. Film sleduje dramatickú situáciu z dvoch uhlov pohľadu – lekárky a rodiny chorého chlapca – a zámerne odmieta jednoduché rozdelenie na vinníkov a obete.

Nešlo mi o pandémiu ako takú, ale o to, čo je pre človeka v hraničných situáciách najzásadnejšie – o mieru ľudskosti, schopnosť pochopiť motivácie druhého a rozhodnutia, ktoré robíme, keď máme pocit, že už nemáme dobrú možnosť na výber, hovorí Kováč.

Práve viacperspektívnosť považuje za kľúčovú. Jednostranné rozprávanie by podľa neho diváka príliš rýchlo naviedlo k súdu. Ak by sme zostali len pri jednej postave, veľmi rýchlo by sme si v hlave našli vinníka. Dve perspektívy ukazujú, aké krehké a zraniteľné sú v skutočnosti všetci, dodáva.

Silnou stránkou filmu je dokumentárna citlivosť a práca s emóciami. Kamera často pozoruje, nevysvetľuje, netlačí na diváka. Strach, úzkosť či bezmocnosť sa neprejavujú len výbuchmi, ale aj tichom, apatiou či neschopnosťou konať.

To, čo vidíme navonok, je často opakom toho, čo postavy prežívajú. Každý má svoj obranný mechanizmus – niekto kričí, iný pôsobí chladne, hoci je vnútri paralyzovaný, približuje režisér.

Významnú úlohu zohrali aj neprofesionálni herci, najmä pri stvárnení rómskej rodiny. Casting prebiehal priamo v teréne a dôraz sa kládol na dôveru a prirodzenosť. Nechceli sme karikatúry ani ilustrácie problému. Ich jazyk, reakcie a spôsob komunikácie dávajú filmu pravdivosť, ktorú by sme inak nedosiahli, vysvetľuje.

Scenár filmu získal viacero ocenení, naposledy aj v Amsterdame, a samotný film bodoval na festivaloch na Slovensku aj v zahraničí. Premietal sa v Poľsku, Rumunsku či Číne a stal sa najúspešnejšou snímkou Medzinárodného festivalu krátkeho filmu v Košiciach, kde získal ocenenia za najlepší krátky a slovenský film, najlepší študentský film, kameru aj cenu pre mladého filmára.

Matej Kováč však úspech nevníma ako osobné víťazstvo. Každé ocenenie beriem ako uznanie spoločnej práce. Film vzniká ako kolektívne dielo a bez množstva ľudí by v tejto podobe neexistoval,zdôrazňuje.

Zároveň si uvedomuje zodpovednosť, ktorú film nesie. Uvedomil som si, že film môže vstúpiť do verejnej debaty a ovplyvniť, ako sa pozeráme na konkrétne skupiny ľudí. To ma núti premýšľať ešte dôslednejšie o tom, aké príbehy rozprávam,hovorí.

Aj v ďalšej tvorbe chce zostať pri autorských, spoločensky ladených témach, hoci ho lákajú aj žánrové presahy – psychologický thriller či komorná dráma. Aktuálne už pracuje na novom projekte, ktorý sa opäť dotýka reálnych príbehov, pamäti a spôsobov, akými sa história zapisuje do každodenného života komunít.

Na otázku, čo by odkázal mladým ľuďom z regiónu, ktorí váhajú, či má zmysel snívať o filme, odkazuje jednoducho: Film môže začať v malej obci alebo na sídlisku. Rozhodujúce nie je miesto, ale odvaha začať a vytrvať.

Redakcia Rimava.sk praje autorovi ešte veľa tvorivých síl.


NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross