Menu
Nový husársky pamätník pri Rimavskej Sobote vyvolal diskusiu medzi časťou verejnosti, občianskymi aktivistami aj predstaviteľmi Matice slovenskej. Kým organizátori hovoria o obnove historického pietneho miesta, kritici upozorňujú na historický kontext obdobia, v ktorom pôvodný pamätník vznikol. Invormácie o odhalení priniesol medzi prvými sobotnik.sk.
Pamätník venovaný 33 vojakom padlým počas druhej svetovej vojny na východnom fronte odhalili 16. mája na cintorínskom návrší v Nižnej Pokoradzi. Ide o novovybudovaný monument, ktorý nadväzuje na pôvodný pamätník z roku 1943. Ten desaťročia stál v lokalite Sobôtka pri bývalých jazdeckých kasárňach, no pre zlý technický stav ho v roku 2025 zbúrali.
Článok pokračuje pod reklamou
Na novom pamätníku sa nachádzajú viaceré prvky z pôvodného monumentu vrátane husárskeho meča. Pri pamätníku pribudla aj informačná tabuľa v slovenskom a maďarskom jazyku.
Za obnovou pamätníka stojí vlastivedné združenie Memoriae Patrum v spolupráci s maďarským vojenským historickým ústavom. Predseda združenia Tivadar Bréda už skôr uviedol, že pôvodným zámerom bolo zachrániť starý pamätník na pôvodnom mieste, jeho technický stav to však podľa odborníkov neumožňoval.
Nový pamätník mal pôvodne vzniknúť na cintoríne v Rimavskej Sobote. Projekt však podľa organizátorov narazil na nesúhlas časti verejnosti, a preto napokon zvolili lokalitu v Nižnej Pokoradzi na pozemku Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku.
Kritické stanovisko zverejnila Matica slovenská. Vo vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s budovaním pamätníka spojeného s obdobím horthyovského Maďarska počas druhej svetovej vojny. Podľa Matice slovenská ide o historicky citlivú tému vzhľadom na obdobie anexie južného Slovenska a udalosti spojené s vojnou.
„Umiestnenie pamätníka na exponovanom mieste a jeho výrazná vizuálna dominancia môžu prispieť k zbytočnému napätiu v spoločnosti,“ uvádza sa v stanovisku inštitúcie.
Diskusia sa rozvinula aj na sociálnych sieťach. Občiansky aktivista Ján Rešetár vo svojom príspevku napísal, že mu pri informačnej tabuli chýba širší historický kontext vrátane zmienky o tom, že Maďarsko bolo počas vojny spojencom nacistického Nemecka. Zároveň však uviedol, že rozumie potrebe zachovania pietneho miesta.
„Nikdy sa neposunieme ďalej, ak budeme o minulosti hovoriť iba z jednej strany,“ napísal Rešetár.
Naopak, podporovatelia projektu odmietajú obvinenia z iredentizmu či propagácie fašizmu. Aktivista Christian Taylor Szabó v diskusii uviedol, že cieľom bolo zachrániť historický pamätník a vytvoriť pietne miesto venované obetiam vojny bez politického odkazu.
Aktivistka Miroslava Čierna z Rimavskej kaviarne sa však pýta: „Je v roku 2026 vhodné postaviť kópiu pamätníka z roku 1943? S dnešným vedomím a historickým kontextom? Vždy sa na veci snažím pozerať optikou druhého pohľadu. Úprimne. Ak by dnes chcel niekto postaviť kdekoľvek pamätník slovenským padlým vojakom v pôvodnom historickom prevedení z roku 1943 z obdobia Tisovho Slovenského štátu, bez reflexie minulosti, že naši slovenskí vojaci (častokrát nedobrovoľne, pod hrozbou trestu), ale bojovali na cudzom území v mene Hitlerovského Nemecka. Nespomenúť to pri aktuálnom pamätníku. Samozrejme citlivo, ale predsa len pravdivo. Mala by som veľký problém. Vy to ako vnímate?"
V debate zazneli aj názory, že podobné historické symboly je potrebné vnímať v širšom kontexte regiónu a spoločnej histórie Slovákov, Maďarov aj ďalších komunít, ktoré na Gemeri žili počas turbulentného obdobia druhej svetovej vojny a povojnových rokov.
K citlivosti podobných symbolov sa v minulosti pre Rimava.sk vyjadroval aj bývalý minister zahraničných vecí a diplomat Rastislav Káčer. V súvislosti s debatami o historických symboloch na juhu Slovenska upozorňoval, že jednotlivé pamätníky či monumenty nemožno hodnotiť izolovane, ale v širšom kontexte spoločenských a politických udalostí.
Podľa neho môže byť problémom situácia, keď historické symboly prestávajú byť len pripomienkou spoločnej minulosti a stávajú sa súčasťou budovania národných mýtov alebo nostalgie po historickom Uhorsku.
Zároveň však zdôraznil, že samotné pripomínanie histórie nepovažuje za problém, pokiaľ nie je sprevádzané snahou o politické interpretácie či prehlbovanie národnostného napätia.
Pamätník tak otvoril širšiu diskusiu o historickej pamäti, symboloch druhej svetovej vojny a o tom, ako citlivo pristupovať k pripomínaniu udalostí, ktoré aj po desaťročiach vyvolávajú rozdielne pohľady verejnosti.
NENECHAJTE SI UJSŤ
