Ak máte dojem, že sviatočná atmosféra sa dnes stráca niekde medzi reklamami a hromadami darčekového papiera, možno vás prekvapí, ako odlišne vyzerajú Vianoce inde vo svete. Spôsoby ich slávenia sa menia od krajiny ku krajine. Ovplyvňuje ich miestna história, príroda, klíma aj hodnoty, na ktorých vyrástli celé komunity.
Hoci darčeky nechýbajú ani v mnohých iných kultúrach, význam Vianoc sa tam často neodvíja od ich ceny, ale od rituálov, ktoré ľudí spájajú. Sviatky môžu byť spoločným zážitkom, tvorivým procesom či chvíľou stíšenia – od spevu v kostoloch osvetlených plameňmi sviec až po tiché rodinné tradície, ba dokonca symbolické obdivovanie pavúkov ako nositeľov šťastia.
Článok pokračuje pod reklamou
Od spomienok na tých, ktorí už nie sú medzi nami, až po hry, ktoré k jednému stolu posadia celé generácie, existuje množstvo spôsobov, ako prežívať Vianoce inak. Redakcia Rimava.sk pre vás vybrala niekoľko tradícií z rôznych kútov sveta, ktoré si môžete preniesť aj do vlastného domova, nech ste kdekoľvek.
V predvianočnom období zaplavujú Island knižné novinky. Miestni vydavatelia uvádzajú na trh mimoriadne množstvo titulov v rámci tradície známej ako jólabókaflóð, teda „vianočná knižná vlna“. Jej korene siahajú do čias druhej svetovej vojny, keď bola väčšina tovaru nedostupná okrem papiera. Knihy sa tak prirodzene stali ideálnym darčekom. Zvyk sa udržal dodnes a zohráva dôležitú úlohu pri podpore islandského knižného trhu aj pri zachovávaní jazyka, ktorý používa len malý počet ľudí.
Na Štedrý večer si rodiny po spoločnej večeri rozbalia darčeky a zvyšok večera venujú čítaniu. Nové knihy sa otvárajú pri svetle sviečok, často v sprievode sladkostí a horúceho nápoja. Ide o pokojný, intímny rituál, ktorý stavia do popredia príbeh, ticho a spoločný čas. Hoci je hlboko zakorenený v islandskej kultúre, jeho čaro sa dá ľahko preniesť aj inde.
V krajine, kde kresťanstvo nehrá hlavnú úlohu, dostali Vianoce úplne inú podobu. V Japonsku sa Štedrý večer nespája s veľkým rodinným stolom. Pripomína viac sviatok zamilovaných než tradičné rodinné oslavy. Mestá sa vždy ponoria do žiary svetelných dekorácií, reštaurácie pripravujú špeciálne večere a hotely sú rezervované týždne dopredu.
Aj sviatočné menu má svoju špecifickú podobu. Neodmysliteľnou súčasťou je kurisumasu keki – jemná piškótová torta so šľahačkou a precízne naaranžovanými jahodami, ktorá sa stala ikonou japonských Vianoc. Ak vám je tento spôsob osláv blízky, skúste si počas sviatkov zámerne vytvoriť priestor na spoločnú chvíľu vo dvojici, aj napriek tomu, že okolo vás prebiehajú rodinné stretnutia a sviatočný zhon.
Kým na severnej pologuli sa Vianoce spájajú so zimou, v Austrálii patria slnku, oddychu a spoločnému času vonku. Súčasťou sviatočného dňa je aj neformálny kriketový zápas, ktorý sa často odohráva na dvore, v parku či na pláži. Stačí pálka, improvizované „bránky“ a dobrá nálada. Zapojiť sa môže každý bez ohľadu na vek či športové skúsenosti.
Na Štedrý deň tu nejde o skóre ani o víťazstvo, ale o radosť zo spoločnej hry. Pravidlá sa prispôsobujú účastníkom a fair play má prednosť pred prísnosťou, najmä keď ide o najmladších hráčov. Každá rodina má svoje vlastné verzie a úpravy, no podstata zostáva rovnaká: pohyb, smiech a spolupatričnosť. V chladnejších končinách sveta sa dá táto myšlienka preniesť aspoň symbolicky, napríklad prostredníctvom spoločenskej hry pri stole.
Predvianočné rána vo Venezuele majú ďaleko od tichej strohosti. Oslavy sprevádza hudba, zvonenie, petardy a niekde aj ohňostroje, no najvýraznejším obrazom sú ľudia smerujúci do kostola na kolieskových korčuliach. Tento nezvyčajný zvyk je spojený s rannými bohoslužbami Misa de Aguinaldo, ktoré sa konajú od 16. do 24. decembra ešte pred východom slnka.
Deti často chodia spať skoro, aby zvládli ranné vstávanie, zatiaľ čo niektorí dospelí zostávajú hore celú noc a spoločne sa korčuľujú prázdnymi ulicami. Z náboženského obradu sa tak stáva veselá komunitná udalosť, ktorá spája susedov pohybom, smiechom a spoločným zážitkom. Aj tam, kde korčule nie sú po ruke, môže podobnú atmosféru priniesť účasť na miestnej omši či komunitnom stretnutí, ktoré dá sviatkom pocit spolupatričnosti.
Článok pokračuje pod reklamou
V Dánsku patrí k adventu tradícia známa ako klippe klistre, čo v preklade znamená „strihanie a lepenie“. Počas týchto dní sa domácnosti, školy aj pracovné kolektívy menia na malé dielne, kde vznikajú papierové ozdoby – od jemných girland a platených hviezd až po typické papierové srdcia. Cieľom nie je dokonalosť, ale spoločný čas a radosť z tvorby, ktorá vnáša sviatočnú atmosféru do každodenných priestorov.
Celý rituál sa nesie v duchu hygge – útulnosti, pokoja a spolupatričnosti. Tvorenie sprevádzajú sladké æbleskiver - sušienky a pohár horúceho gløggu - dánskeho vareného vína. Dáni dokážu aj z obyčajného papiera vytvoriť malé umelecké dielo, no kúzlo tejto tradície spočíva v jednoduchosti. Aj skromná papierová ozdoba môže doma vytvoriť hrejivú, severskú sviatočnú náladu.
Zdroj titulnej ilustrácie: envato.com
NENECHAJTE SI UJSŤ
