Menu
V našom regióne žije mnoho mladých ľudí, ktorí svojimi záujmami a vášňami inšpirujú svoje okolie. Redakcia Rimava.sk si dala za cieľ odhaľovať tieto talenty a prostredníctvom rozhovorov ich predstavovať čitateľom.
Dnes vám predstavíme fotografku, ktorá navštevuje Súkromnú školu umeleckého priemyslu Bohumila Baču v Bratislave. Vyrastala však v Rimavskej Sobote, odkiaľ má nezabudnuteľné spomienky na detstvo, ktoré prenáša aj do svojej tvorby.
Ana je talentovaná, kreatívna umelkyňa s jasnými cieľmi. Kreslenie, maľovanie a učenie sa nemeckého jazyka patria medzi jej najobľúbenejšie aktivity. Jej najväčšou vášňou sa však stalo fotografovanie.
Článok pokračuje pod reklamou
“Fotím rôzne vernisáže a výstavy v Galérii Sumec. Mala som možnosť fotiť aj výstavu a vernisáž Bohumila Baču na Bratislavskom hrade,” povedala Ana nadšene. Skúsenosti má aj s fotením konferencií, Dní otvorenýchdverí pre školu dizajnu či speváckej súťaže Friendly Bandy a podobne.
Okrem iného sa zameriava na fotenie dokumentu. “Rada dokumentujem miesta, kde som trávila veľa času, keď som bola malá, čo mi je blízke,” vyjadrila. “Baví ma, že na dokumentárnej fotografii môžem zastaviť čas a zachytiť moment, ktorý sa už nikdy nezopakuje. Možno sa zopakuje podobne, ale už sa tie veci nikdy nestanú tak, ako sa stali predtým. Zachytiť tento moment vnímam ako niečo krásne. Je pre mňa fascinujúce, že vôbec niečo takéto sa dá uskutočniť.”
Anin doposiaľ najobľúbenejší projekt, ktorý zrealizovala, je dokument, kde fotografovala tréning krasokorčuľovania a baletu. “Týmto projektom som sa chcela vrátiť späť do svojho detstva, kedy som sa venovala krasokorčuľovaniu.”
Niekoľko výstav má už za sebou. Ktorá z nich sa jej páčila najviac? “Hneď ma napadla autorka Oľga Paštéková, ktorej výstavu v Galérii Sumec som fotografovala. Je to jedna z prvých výstav, ktoré som fotila, a utkvela mi v pamäti najviac. Neviem, či je to tým, že ma zaujala farebnosťou alebo niečím iným, ale určite mi bola bližšia tým, že to bola maľba.” Mladá fotografka prezradila, že štýl maľby od spomínanej autorky bol pre jej oko priam kúzelný. “Pri tvorbe ma inšpirujú rôzni umelci.” Zážitkom pre ňu je aj tvorba Lee Friedlandera.
V skutočnosti jej tvorbu najviac ovplyvňuje minulosť. “Snažím sa zachytávať to, čo bolo blízke mne ako malej, čo som mala rada, a na čo určite nikdy nechcem zabudnúť.”
Foteniu sa venuje už sedem rokov a tvrdí, že ju to nikdy neomrzelo. Ako to teda bolo s výberom strednej školy? “Dá sa povedať, že hneď mi bolo jasné, na akú školu a akým smerom sa chcem vydať. Nad inou strednou školou som ani neuvažovala.”
Fotenie je pre ňu vášňou. “Občas je to vyčerpávajúce, ale záživné zároveň. Vďaka foteniu stretávam a spoznávam nových ľudí. Pocity z mojich úspechov sú neopísateľné, jednoducho mi to dáva pocit toho, že to má zmysel.”
“Motiváciu vidím v tom, že keď sa obhliadnem späť, vidím vlastné podarené práce.” Tento fakt ju posúva vpred. Ana si váži každú príležitosť, ktorá sa jej naskytla alebo ešte len príde do cesty. Za zmeny v živote, ako povedala, vďačí práve fotografii.
Článok pokračuje pod reklamou
“Čo sa týka kresby, snažím sa v poslednom čase pripravovať na talentové skúšky na vysokú školu,” zvažuje svoje možnosti. Na prijímačky bude musieť ovládať najmä portréty a anatómiu. Ako študentka fotografického dizajnu by sa však rada venovala naďalej foteniu, možné je, že aj na vysokej škole.
Autorka nemá konkrétny štýl kresby či maľby. “V maľbe si idem pravdupovediac, akoby na voľnej nohe. Raz maľujem zátišie a raz namaľujem niečo abstraktné. Taktiež sa snažím robiť hlavne voľné veci, ktoré by som mohla vložiť do portfólia.”
“Môj sen a cieľ je živiť sa fotografovaním, lebo je to práve niečo, čo ma napĺňa. Určite túžim po tom, aby aj moje práce mohli byť v budúcnosti vystavené,” povedala rozhodne.
Svoje štúdium chce posunúť na ďalšiu úroveň. “Vysoké školy, kde sa budem hlásiť na fotografiu, mám vybrané. Bude to Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave a Universität für angewandte Kunst vo Viedni.” Ako už z názvu školy vyplýva, momentálne sa venuje aj učeniu nemčiny. Navštevuje aj Goethe Institut, priblížila s tým, že sa v cudzom jazyku chce i naďalej zlepšovať.
Ana má mnoho nápadov a o jeden z nich sa rozhodla aj podeliť. “V budúcnosti by som chcela urobiť fotodokumentáciu môjho rodného mesta. Zamerať sa hlavne na miesta, kde som trávila veľa času, keď som bola malá. Rada by som ukázala, čo mám na tomto meste rada. Chcem ho aj zdokumentovať tak, že ľuďom pomocou mojej práce ukážem, že toto mesto ponúka viac vecí aj napríklad pre turistov.”
“Náš región má potenciál a má čo ponúknuť." Avšak nie je si celkom istá, či v regióne zostane, alebo nie. “Uvidím, teraz sa hlavne zdržiavam kvôli strednej škole na západe, ale uvidíme, kam ma nohy zavedú. Podľa mňa má Rimavská Sobota čo ponúknuť. Medzi mínusy patrí to, že je to menšie mesto, ale zároveň to môže byť aj nejaká výhoda.”
Ana má dar vnímať detaily. Dokáže si užívať momenty, ktoré zachytáva prostredníctvom maľby či fotoaparátu. Vďaka tomu si ich môže uchovať nielen v pamäti, ale aj na plátne, papieri či v rámiku. Redakcia Rimava.sk jej drží palce pri plnení cieľov.
NENECHAJTE SI UJSŤ
