Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote obdržalo pozitívnu správu. Získalo dotáciu z Fondu na podporu umenia na nákup pre zbierku etnologického fondu.
V etnologickom fonde GMM sa v súčasnosti nachádza 11 435 kusov predmetov. Tie dokumentujú okrem ľudového staviteľstva a bývania, odievania, roľníctva či pastierstva tiež jednotlivé remeslá typické pre Gemer-Malohont, medzi ktorými vyniká hrnčiarstvo, ako jedno z najvýznamnejších remeselných odvetví regiónu.
O finančnej podpore informovala etnologička múzea Ľudmila Pulišová. "Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia hrnčiarskeho kruhu s príslušenstvo majstra ľudovej umeleckej výroby Ondreja Janka Buriaka zo Šivetícrozšíriť zbierku hrnčiarskeho náradia a výrobkov. Na základe koncepcie nadobúdania zbierkových predmetov a akvizičného plánu múzea bol zámerom projektu nákup elektrického hrnčiarskeho kruhu a masívnej drevenej lavice slúžiacej na spracovanie hliny, ktoré používal hrnčiar, majster ľudovej umeleckej výroby Ondrej Janko Buriak, pôsobiaci v známej hrnčiarskej lokalite Šivetice," uviedla.
Článok pokračuje pod reklamou
Práve obec Šivetice mala v hrnčiarskej produkcii nezastupiteľné miesto, s tradíciou pretrvávajúcou niekoľko storočí (od 17. do začiatku 21. storočia). "Ondrej Janko Buriak, ktorý nadviazal na hrnčiarsku tradíciu svojich predchodcov, sa už v roku 1969 zamestnal ako výrobca ÚĽUV, s ktorým spolupracoval až do smrti," vysvetlila Pulišová a pokračovala, že spočiatku používal na vytáčanie hrnčiarsky kruh na nožný pohon a výrobky vypaľoval v otvorenej poľnej peci, no v 70. rokoch 20. storočia začal i on používať elektrický hrnčiarsky kruh.
V roku 1981 mu bol udelený titul majster ľudovej umeleckej výroby. "Vo svojej produkcii nadväzoval na pôvodný hrnčiarsky sortiment, pričom zhotovoval tiež rozmerné taniere, tanieriky, misy, krčiažky, pokladničky, svietniky, figurálny sortiment a iné. Pri dekorovaní výrobkov často využíval tradičné zdobenie pomocou kravského rožku, pričom ho usmerňovali i výtvarníci ÚĽUV," dodala.
Keďže elektrický hrnčiarsky kruh a lavica na spracovanie hliny zatiaľ vo fonde múzea absentujú, budú náležitým doplnkom hrnčiarskeho náradia, dokumentujúceho vývoj technológie hrnčiarskej výroby v regióne a zároveň zbierky keramiky, ktorú svojou početnosťou a komplexnosťou radíme ku jednej z najväčších zbierok gemersko-malohontskej hrnčiny u nás i v zahraničí.
NENECHAJTE SI UJSŤ
